Alabamovia

Alabamovia, aj Alibamuovia, vlastným menom Albamaaha — severoamerický indiánsky kmeň z juhovýchodu USA (štát Alabama) pôvodne obývajúci oblasť pozdĺž horného toku rieky Alabama.

Žili usadlým spôsobom života v stálych osadách obohnaných palisádami (hlavné sídlo mali v mieste dnešného mesta Tuscaloosa), organizovaní boli do matrilineárnych rodov. Zaoberali sa najmä poľnohospodárstvom. Ich kultúra bola podobná kultúre Kríkov, Čoktawov a Mobilov.

Prvými Európanmi, s ktorými prišli Alabamovia do kontaktu, boli začiatkom 16. stor. Španieli (1540 expedícia Hernanda de Sota, *asi 1500, †1542). Od začiatku 18. stor. boli spojencami Francúzov (1717 postavili na ich sídelnom území pevnosť Fort Toulouse). Pod tlakom angloamerických kolonistov a po porážke Francúzov vo francúzsko-indiánskych vojnách (→ sedemročná vojna) sa kmeň rozdelil. Niektorí Alabamovia odišli na Floridu a pripojili sa k Seminolom, väčšina však nasledovala svojich francúzskych spojencov do západnej a južnej Louisiany a neskôr do západného Texasu, kde im (spolu s Koasatiami) bola vyhradená rezervácia na dolnom toku rieky Big Sandy Creek (v blízkosti dnešného mesta Livingston). Zvyšok Alabamov, ktorý zostal na pôvodnom území, sa pripojil ku Kríkom a po ich boku bojoval v rokoch 1813 – 14 v tzv. kríckej vojne (aj vojna Červených palíc; → Kríkovia) proti Američanom. V rokoch 1836 – 38 bol spolu s Kríkmi prinútený (často za neľudských podmienok) odsťahovať sa do Indiánskeho teritória a usadiť sa (spolu s Koasatiami) v rezervácii severne od rieky Wewoka Creek (v blízkosti dnešného mesta Weleetka). Ich potomkovia v počte asi 170 (2010) žijú v obidvoch rezerváciách dodnes.

Jazyk Alabamov (albaamo innaaɬiilka, alabama, alibamu) patrí do muskogeskej (muskogíjskej) jazykovej rodiny a je blízky jazyku Koasatiov, ako aj zaniknutému jazyku Apalačíov. V súčasnosti ho používa menej ako 100 príslušníkov kmeňa.

Podľa Alabamov je nazvaný jeden z členských štátov USA i rieka (Alabama).