akustická impedancia
akustická impedancia — fyzikálna veličina vyjadrujúca reakciu prostredia na šírenie akustického rozruchu v tomto prostredí. Definovaná je ako pomer akustického tlaku \(P_a\) pôsobiaceho na určitú plochu \(S\) a objemovej rýchlosti \(Q_a\), ktorú tento tlak spôsobuje. Akustická impedancia \(Z_a\) je určená vzťahom
\(Z_a=\frac{P_a}{Q_a}=R_a+iX_a\),
pričom objemová rýchlosť \(Q_a\) je daná súčinom akustickej rýchlosti \(v_a\) a plochy \(S\) kolmej na smer šírenia sa rozruchu. V analógii s elektrickou impedanciou je akustická impedancia zavedená ako komplexná veličina, ktorá má reálnu časť \(R_a\) tzv. akustickú rezistanciu súvisiacu s disipáciou energie v prostredí a imaginárnu časť \(X_a\) tzv. akustickú reaktanciu, ktorá je dôsledkom pôsobenia síl pružnosti alebo zotrvačnosti častíc prostredia. V medzinárodnej sústave jednotiek SI je jednotkou akustickej impedancie Pa·s/m3.