akumulácia kapitálu

akumulácia kapitálu — vo všeobecnosti proces zväčšovania existujúcej zásoby kapitálu prostredníctvom investícií, pričom hrubé investície musia presiahnuť amortizáciu, t. j. prostredníctvom tzv. čistých investícií. Finančnými zdrojmi investícií sú časť ziskov podnikov a úspory obyvateľov, na úrovni podnikov okrem vlastného zisku aj úvery a emisia akcií. Akumulácia kapitálu nastáva ako výsledok investovania do tzv. reálnych aktív (reálne investície; nákup kapitálových statkov, t. j. strojov a zariadení pre výrobu), finančných aktív (finančné investície; nákup depozitných certifikátov, dlhopisov, akcií) s cieľom dosiahnuť zisk, ako aj do neproduktívnych aktív (nákup budov, umeleckých diel) s cieľom uchovať hodnotu peňazí a zveľadiť ich.

Pojem akumulácie kapitálu sa začal objavovať v období priemyselnej revolúcie v 18. stor., keď dochádzalo k zavádzaniu nových a k rozširovaniu existujúcich výrobných zariadení. V období rozvoja neoklasickej školy ekonómie sa začali označovať a merať reálne aktíva (stroje a zariadenia) prostredníctvom homogénneho meradla nazývaného reálny kapitál, pričom akumuláciou kapitálu sa rozumelo zvyšovanie jeho zásoby. Súčasne sa rozvíjal marxistický pohľad na akumuláciu kapitálu, ktorou sa rozumelo vykorisťovanie robotníckej triedy triedou kapitalistov, a to odčerpávaním prebytku z práce, ako aj zvyšovaním podielu triedy kapitalistov v spoločnosti. V súčasnosti sa pojem akumulácia kapitálu používa aj v oblasti ľudského či spoločenského kapitálu. Akumulácia ľudského kapitálu je zvyšovanie schopností jednotlivcov vzdelávaním a praxou, procesom nadobúdania nových poznatkov, znalostí a zručností. Akumuláciou spoločenského kapitálu (→ kapitál, význam 2) sa rozumie zvyšovanie bohatstva a produkčných schopností spoločnosti nad rámec jednotlivcov či firiem prostredníctvom fungovania rôznych zhmotnených či nehmotným noriem, zvykov a pravidiel v spoločnosti.