akomodácia oka

akomodácia oka — prispôsobenie oka vzdialenosti pozorovaného predmetu tak, aby jeho obraz bol na sietnici čo najostrejší. Keďže vzdialenosť očnej šošovky od sietnice je stála, oko sa akomoduje zmenou tvaru (zakrivenia) šošovky, na čo slúži vráskovcový sval. Najvzdialenejší bod, ktorý sa na sietnici zobrazí ostro, bez akomodácie, je ďaleký bod (pri normálnom oku je v nekonečne). Zväzok rovnobežných lúčov vychádzajúcich z neho sa spája na sietnici v ohnisku F₂, vráskovcový sval je uvoľnený (obrázok 1). Ak je pozorovaný predmet vzdialený menej ako 5 m, na vytvorenie ostrého obrazu na sietnici treba zmeniť ohniskovú vzdialenosť optickej sústavy oka. Ohnisko F’₂ sa posunie pred sietnicu (obrázok 2). Obraz B pozorovaného predmetu A sa vytvorí na sietnici oka. Najbližší bod, na ktorý je oko schopné sa ešte akomodovať, sa nazýva blízky bod; body ležiace ešte bližšie k oku sa zobrazujú neostro. S vekom akomodačná schopnosť oka klesá. Vzdialenosť, pri ktorej možno pozorovať predmety bez väčšej únavy, sa nazýva konvenčná zraková vzdialenosť (d = 25 cm). Asi od 45. roku života už normálne oko nevidí v konvenčnej zrakovej vzdialenosti ostro, stáva sa starozrakým (→ starecké videnie).