akkadský jazyk

akkadský jazyk, akkadčina — v súčasnosti mŕtvy semitský jazyk patriaci do severnej periférnej (severových.) skupiny afroázijskej jazykovej rodiny, ktorým sa hovorilo na území Mezopotámie, ale aj v iných oblastiach Blízkeho východu počas celého staroveku, t. j. asi od polovice 3. tisícročia pred n. l. približne do začiatku n. l. Nazvaný podľa mesta Akkad. Najstarší písomne doložený semitský jazyk, zapisoval sa klinovým písmom prevzatým od Sumerov (→ akkadské písmo). Za Sargona I. (Akkadského), zakladateľa akkadskej dynastie (vládol 2334 – 2279 pred n. l.), sa akadčina rozšírila od Stredozemného mora po Perzský záliv a okolo 2000 pred n. l. ako hovorený jazyk juž. Mezopotámie (Babylonie) nahradila sumerský jazyk (sumerčina sa naďalej používala ako literárny jazyk). Približne v tom istom období sa rozdelila na dva dialekty, na asýrčinu (v Asýrii v sev. Mezopotámii) a babylončinu (v Babylonii v juž. Mezopotámii). Z hľadiska vývojových fáz sa rozlišuje staroakadčina (od prvých dokladov až do obdobia okolo 2000 pred n. l.), staroasýrčina (2000 – 1400 pred n. l.) a starobabylončina (2000 – 1600 pred n. l.), stredoasýrčina (1400 – 1000 pred n. l.) a stredobabylončina (1600 – 1000 pred n. l.), novoasýrčina (1000 – 600 pred n. l.) a novobabylončina (1000 – 500 pred n. l.), poslednú fázu predstavuje neskorá babylončina (500 pred n. l. – 1. stor. n. l.). Asýrčina sa v zásade používala len na území vlastnej Asýrie, a to skôr na zaznamenávanie textov hospodárskeho a administratívneho charakteru (dokladom sú napr. Kapadócke tabuľky, 2. polovica 20. až 1. polovica 19. stor. pred n. l.), kým texty reprezentatívneho charakteru, ktoré súviseli s politikou alebo náboženstvom (kráľovské nápisy, mytologické skladby ap.), sa aj v Asýrii zapisovali väčšinou v babylončine. Textovo lepšie zdokumentovaná babylončina sa okolo 9. stor. pred n. l. stala linguou francou na Blízkom východe, používala sa nielen v Mezopotámii, ale už od 2. tisícročia pred n. l. slúžila ako jazyk medzinárodnej diplomacie na Blízkom východe (dokladom sú napr. diplomatické archívy zo sýrskeho Mari, chetitskej Chattuše či egyptskej Tell el-Amarny). Babylončina neskôr podliehala rozličným zmenám a v 7. a 6. stor. pred n. l. začala ustupovať aramejčine (→ aramejský jazyk). Naďalej sa však používala na zápis matematiky, astronómie a i. vied a napokon v 1. stor. n. l. celkom zanikla. Rozlúštená bola v 19. stor.