aitia

aitia [gr.] — filoz. príčina, dôvod. V gréckej metafyzike označenie určujúcich princípov utvárania ktoréhokoľvek bytia. Príčiny spôsobujúce zmeny v zákonodarstve hľadal už Solón. U Platóna je príčinou všetkého bytia idea dobra a v tomto zmysle je príčina zároveň účelom (gr. telos), ku ktorému bytie smeruje. Aristoteles definuje najvyššiu filozofiu ako teoretickú znalosť prvých počiatkov a príčin a rozlišuje štyri druhy príčin: 1. to, z čoho vec vzniká (lat. causa materialis), 2. podstata a bytnosť (causa formalis), 3. prvý počiatok zmeny alebo pohybu (causa efficiens), 4. účel a dobro (causa finalis). Oproti takému teleologickému chápaniu príčin stojí deterministické chápanie (napr. u atomistov).