Airyho hypotéza izostázie

Airyho hypotéza izostázie [éri-] — teória vysvetľujúca rozloženie hmôt v zemskej kôre na základe hydrostatickej rovnováhy: jednotlivé platne tvoriace zemskú kôru majú rovnakú priemernú hustotu, ponárajú sa však rôzne hlboko do ťažšieho plastického podložia, na ktorom plávajú. Vyššie platne sa ponárajú najhlbšie a naopak. Hydrostatická rovnováha nastáva na ploche rovnakého tlaku (kompenzačná izostatická plocha) nachádzajúcej sa v hĺbke, do ktorej siaha najviac ponorená platňa. Nazvaná podľa G. B. Airyho.