Air-Land Battle

Air-Land Battle [ér lend betl; angl.] — doktrína vzdušno-pozemného boja; operačný princíp použitia armády USA v 80. – 90. rokoch 20. stor. Určoval zásady výstavby a bojového použitia pozemného vojska na taktickej a operačnej úrovni. V oblasti výstavby vojska bol charakteristický širokým začlenením bojového letectva a vrtuľníkov do pozemného vojska a vytváraním aeromobilných jednotiek, v oblasti zásad bojového použitia snahou o vybojovanie a udržanie iniciatívy ako prostriedku na dosiahnutie cieľa. V operácii a v boji sa v širokom rozsahu využívala tretia dimenzia – vzdušný priestor. Údery armádneho letectva boli koordinované s manévrom a paľbou pozemných vojsk proti cieľom na prednom okraji a v taktickej hĺbke. V záujme udržania iniciatívy sa široko využívali vrtuľníkové výsadky. Nevyhnutným predpokladom úspechu bola dokonalá súčinnosť vzdušných a pozemných bojových akcií.