Aguli

Text hesla

Aguli, aj Aghuli, vlastným menom Ağular — národnosť žijúca v horskej oblasti Veľkého Kaukazu na hornom toku rieky Čirachčaj v južnej časti Dagestanu (28-tis., 2010), ako aj v Stavropolskom a Krasnodarskom kraji, Saratovskej, Rostovskej, Ťumeňskej a Orlovskej oblasti Ruskej federácie; spolu 34-tis. (2010). Mimo Ruskej federácie žijú aj v Azerbajdžane, Turecku, Albánsku, Gruzínsku a na Ukrajine. Sú pokladaní za autochtónne obyvateľstvo Severného Kaukazu.

Aguli sú blízki príbuzní Lezgincom. Prvé zmienky o Aguloch zo 7. stor. pochádzajú od Arménov, ktorí ich nazývali Agutakaniovia. V 14. – 18. stor. bolo ich sídelné územie súčasťou Kazikumuchského šamchalátu, k Rusku bolo pripojené začiatkom 19. stor. (→ Dagestan, Dejiny). Vyznávajú sunnitský islam. Zaoberajú sa najmä poľnohospodárstvom (pestovanie obilnín, chov oviec). Z tradičných remesiel vynikajú v spracovaní vlny, koží, dreva, kovu a v tkaní kobercov. Folklór Agulov je blízky folklóru iných etník Dagestanu a Azerbajdžancov.

Hovoria agulským jazykom, agulčinou (aj aghulský jazyk, aghulčina, ağul čˡal), ktorý patrí medzi lezginské jazyky nachsko-dagestanskej vetvy kaukazskej jazykovej rodiny. V Dagestane je popri ruštine, avarčine, kumyčtine, dargičtine, lačtine, lezgičtine, nogajčine, rutulčine, tabasarančine, tátčine, cachurčine, čečenčine a azerbajdžančine jedným z úradných jazykov. Zapisuje sa cyrilikou (abeceda na jej základe vznikla až v roku 1990, má 53 znakov). Väčšina Agulov je dvojjazyčná, okrem materčiny ovládajú aj ruštinu, resp. trojjazyčná, okrem materčiny a ruštiny ovládajú aj lezginčinu alebo azerbajdžančinu.

Zverejnené 21. marca 2022.

Aguli [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-12-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/aguli