agrárna mágia

agrárna mágia — komplex magických úkonov, ktoré mali pozitívne ovplyvniť vegetáciu (→ mágia). Boli súčasťou vykonávanej práce alebo sa vykonávali v určitých dňoch roka. Časť úkonov agrárnej mágie mala za cieľ ovplyvniť bonitu pôdy a viazala sa na vynášanie hnoja na pole (napr. nemal sa vynášať v piatok a v období pôstu, do prvej alebo do poslednej kopy sa zapichovala čečina, aby sa pole rýchlo zazelenalo, na severozáp. Slovensku cez fašiangy sa turoň váľal po hnojisku). Významnými príležitosťami na zabezpečenie bohatej úrody boli prvá orba a sejba. Pred záprah, ktorý sa pri odchode okiadzal dymom z určitých rastlín, sa položilo vajce a chlieb; oráč si musel vziať so sebou viac chleba, ako stačil zjesť; do prvej brázdy sa dávali omrvinky z vianočného stola, kosť z veľkonočnej šunky, vajíčko alebo škrupiny. Do plachty na vysievanie sa upevnila minca, aby bola bohatá úroda, do siatin obilnín sa vkladal chlieb, vaječné škrupiny, zrno z dožinkového venca, zo snopa, ktorý bol v izbe na Štedrý večer, ap. Medzi ľanové semená sa vkladala slanina, aby vlákna boli jemné, medzi konopné semená zasa vajíčko, aby skoro kvitli. Siať ich mal vysoký človek, aby narástli vysoké. Mak mal siať tučný človek a pri siatí nafukovať líca, aby narástli veľké makovice. Kapustu sadili ženy v bielych šatkách a chytali sa za hlavu, aby boli kapustné hlavy biele a tvrdé. Špecializované úkony boli známe aj na zabezpečenie úrody zemiakov, zeleniny, strukovín a ovocných stromov. Na Štedrý večer sa na štedrovečerný stôl dávali všetky doma dopestované plody a semená rastlín. Na Hromnice sa varili dlhé cestoviny, ženy sa sánkovali a kĺzali, na fašiangy vyskakovali pri tanci a pili na ľan a konope. Bohatá úroda bola ústrednou témou vianočných a novoročných kolied a jarných vinšov.