Afrodita

Text hesla

Afrodita, gr. Afrodité — bohyňa krásy, lásky a zmyselnej vášne, najkrajšia bohyňa antickej mytológie. Rimania ju stotožňovali s Venušou. Podľa Hésioda sa pri ostrove Cyprus zrodila z morskej peny (gr. afros = pena), ktorú oplodnil boh Uranos (Afrodita Anadyomené – z mora pochádzajúca; takto ju znázornil napr. S. Botticelli); považovaná aj za dcéru Dia (Zeus) a Dióny. Svojmu manželovi, bohovi Héfaistovi, bola neverná s bohom vojny Areom (deti Erós, Anterós, Harmónia, Deimos a Fobos) i s bohom vína Dionýzom, jej milencom bol aj krásny Adonis, so smrteľníkom Anchisom mala syna Aenea. Kult Afrodity sa vyvinul z prastarých orientálnych kultov Aštarty a Ištary. V starovekom Grécku bola uctievaná najmä na ostrove Cyprus, chrámy mala aj v Korinte, na ostrovoch Knidos, Kos a i.

Častý námet výtvarného umenia: Afrodita Knidská (Praxitelés, 4. stor. pred n. l.), Afrodita Kyrénska (3. stor. pred n. l.), Afrodita Mélska (2. stor. pred n. l.), diela S. Botticelliho, G. Giorgioneho, L. Cranacha st., Tiziana a P. P. Rubensa. K jej atribútom patrili opasok, (granátové) jablko, ruža, holub, delfín a i.

Text hesla

Afrodita, gr. Afrodité — bohyňa krásy, lásky a zmyselnej vášne, najkrajšia bohyňa antickej mytológie. Rimania ju stotožňovali s Venušou. Podľa Hésioda sa pri ostrove Cyprus zrodila z morskej peny (gr. afros = pena), ktorú oplodnil boh Uranos (Afrodita Anadyomené – z mora pochádzajúca; takto ju znázornil napr. S. Botticelli); považovaná aj za dcéru Dia (Zeus) a Dióny. Svojmu manželovi, bohovi Héfaistovi, bola neverná s bohom vojny Areom (deti Erós, Anterós, Harmónia, Deimos a Fobos) i s bohom vína Dionýzom, jej milencom bol aj krásny Adonis, so smrteľníkom Anchisom mala syna Aenea. Kult Afrodity sa vyvinul z prastarých orientálnych kultov Aštarty a Ištary. V starovekom Grécku bola uctievaná najmä na ostrove Cyprus, chrámy mala aj v Korinte, na ostrovoch Knidos, Kos a i.

Častý námet výtvarného umenia: Afrodita Knidská (Praxitelés, 4. stor. pred n. l.), Afrodita Kyrénska (3. stor. pred n. l.), Afrodita Mélska (2. stor. pred n. l.), diela S. Botticelliho, G. Giorgioneho, L. Cranacha st., Tiziana a P. P. Rubensa. K jej atribútom patrili opasok, (granátové) jablko, ruža, holub, delfín a i.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Afrodita [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/afrodita