Afrikánci

Text hesla

Afrikánci, vlastným menom Afrikaners — národnosť európskeho pôvodu v krajinách na juhu Afriky, najviac v Južnej Afrike (3,6 mil.; 2016), kde tvoria asi 60 % belošského obyvateľstva. Menšie skupiny žijú v Namíbii, Zambii, Zimbabwe, Svazijsku, Botswane a Lesothe. Veriaci sú prevažne protestanti. Pôvodne sa nazývali Búri a tvorili ich predovšetkým holandskí osadníci žijúci od polovice 17. stor. v Kapsku, neskôr aj nemeckí kolonisti a od konca 17. stor. aj francúzski hugenoti. Zakladali farmy (hol. boere = sedliaci, roľníci; odtiaľ pomenovanie), na ktorých ako pracovnú silu využívali otrokov spomedzi miestneho pôvodného obyvateľstva, neskôr aj zmluvných robotníkov z Ázie. Už od svojho príchodu do Afriky narážali na odpor domorodého obyvateľstva, čo viedlo k početným ozbrojeným konfliktom (Khoini, a najmä Xhosovia). Koncom 17. a v 1. pol. 18. stor. sa spomedzi nich vyčlenila skupina takzvaných Trekbúrov, ktorí viedli kočovný život. Po obsadení Kapska Britmi (1795, definitívne 1806), masovom príchode britských kolonistov, ako aj následne prijatých opatreniach britskej koloniálnej správy (o. i. 1833 zrušenie otroctva) došlo k úpadku búrskych fariem založených na práci otrokov. Búri sa začali hromadne sťahovať do vnútrozemia Afriky. Tento takzvaný Veľký pochod (afrikánsky Groot Trek, angl. Great Trek; od 1835, resp. 1836) sa stal významným krokom k sformovaniu ich národnej identity a považuje sa za začiatok ich boja za národnú jednotu. Postupne utvorili viacero od Britov nezávislých takzvaných búrskych republík, z ktorých väčšina nemala dlhšie trvanie. Prvá, Republiek van Graaff-Reinet, jestvovala od februára 1795 do augusta 1796, k najvýznamnejším patrili Natalia (1839 – 43; → Natal), Oranský slobodný štát (1854 – 1902; → Oransko) a Transvaalska republika (1852 – 1902; → Transvaal). Snaha Britov vytvoriť súvislú britskú kolonálnu ríšu naprieč Afrikou (od Kapského mesta po Káhiru) a odmietavý postoj Transvaalskej republiky a jej prezidenta P. Krugera udeliť politické práva britským prisťahovalcom (tzv. uitlanderom) v oblasti Witwatersrandu (v tom čase patrila do Transvaalu), viedli k anglo–búrskej vojne (1899 – 1902), v ktorej boli Búri porazení a Oranský slobodný štát a Transvaalska republika stratili nezávislosť. Na základe Zákona o Južnej Afrike (South Africa Act; 20. 6. 1909 prijatý britským parlamentom, do platnosti vstúpil 31. 5. 1910) sa stali provinciami Juhoafrickej únie (od 1961 Juhoafrická republika; → Južná Afrika, Dejiny). Zákon zároveň ustanovil holandčinu (presnejšie kreolizovanú holandčinu, ktorou hovorili Búri) za druhý úradný jazyk (popri angličtine). R. 1925 bol názov holandčina nahradený termínom afrikánčina (→ afrikánsky jazyk) a Búri sa začali nazývať Afrikánci; podľa niektorých autorov toto pomenovanie prvýkrát použil v 90. rokoch 19. stor. búrsky generál a v období 1924 – 39 ministerský predseda Juhoafrickej únie James Barry Munnick Hertzog (*1866, †1942). Po získaní nezávislosti Juhoafrickej únie (1931) sa Afrikánci stali oporou vládnucej Národnej strany Južnej Afriky a v období 1948 – 91 aj jej politiky apartheidu (→ Južná Afrika). R. 2008 sa stali členom Organizácie nezastúpených národov a národností (UNPO).

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 25. januára 2018.

Afrikánci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/afrikanci