afinitná chromatografia

Text hesla

afinitná chromatografia, bioafinitná chromatografia, biošpecifická afinitná chromatografia — metóda na chromatografické oddeľovanie biologicky aktívnych látok, pri ktorej sa využíva schopnosť niektorých zlúčenín (afinantov, ligandov či afinantných ligandov) naviazaných kovalentnou väzbou na povrchu vhodného nerozpustného inertného nosičiča špecificky a vratne viazať iné látky. Afinitná chromatografia sa najčastejšie realizuje klasickou kolónovou kvapalinovou chromatografiou. Pri separácii preteká roztok vzorky chromatografickou kolónou. Biologicky aktívne zlúčeniny sa v kolóne zachytia za vzniku komplexov s afinantom, ktoré sú rôzne stále, a ostatné súčasti vzorky pretečú kolónou nezmenené. Zachytené látky možno postupne vymyť (eluovať) vhodným elučným roztokom, pomocou rozpustného afinantu, zvýšením teploty alebo zmenou zloženia mobilnej fázy (→ gradientová elúcia). Ako afinanty sa najčastejšie používajú peptidy, aminokyseliny, enzýmy, antigény a viaceré typy protilátok. Afinitná chromatografia sa najčastejšie využíva v biochémii pri izolácii a kvantitatívnej analýze biologicky aktívnych látok, pri štúdiu aktívnych centier a mechanizmu pôsobenia enzýmov, v biotechnológii, medicíne, farmakológii a biológii.

Text hesla

afinitná chromatografia, bioafinitná chromatografia, biošpecifická afinitná chromatografia — metóda na chromatografické oddeľovanie biologicky aktívnych látok, pri ktorej sa využíva schopnosť niektorých zlúčenín (afinantov, ligandov či afinantných ligandov) naviazaných kovalentnou väzbou na povrchu vhodného nerozpustného inertného nosičiča špecificky a vratne viazať iné látky. Afinitná chromatografia sa najčastejšie realizuje klasickou kolónovou kvapalinovou chromatografiou. Pri separácii preteká roztok vzorky chromatografickou kolónou. Biologicky aktívne zlúčeniny sa v kolóne zachytia za vzniku komplexov s afinantom, ktoré sú rôzne stále, a ostatné súčasti vzorky pretečú kolónou nezmenené. Zachytené látky možno postupne vymyť (eluovať) vhodným elučným roztokom, pomocou rozpustného afinantu, zvýšením teploty alebo zmenou zloženia mobilnej fázy (→ gradientová elúcia). Ako afinanty sa najčastejšie používajú peptidy, aminokyseliny, enzýmy, antigény a viaceré typy protilátok. Afinitná chromatografia sa najčastejšie využíva v biochémii pri izolácii a kvantitatívnej analýze biologicky aktívnych látok, pri štúdiu aktívnych centier a mechanizmu pôsobenia enzýmov, v biotechnológii, medicíne, farmakológii a biológii.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 22. marca 2017.

citácia

Afinitná chromatografia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/afinitna-chromatografia