aerodynamický tunel

aerodynamický tunel — skúšobné zariadenie s ovládateľným prúdom vzduchu na skúmanie aerodynamických vlastností tvaru tuhých telies (modely, resp. ich reálne vyhotovenia). Používa sa pri konštrukcii tvaru karosérií automobilov, návrhu vonkajšieho tvaru lietadiel, koľajových vozidiel ap., pri hľadaní vhodného rozloženia aerodynamických síl a tlakov pôsobiacich na povrch tuhých, vo vzduchu rýchlo sa pohybujúcich telies (napr. krídel lietadiel), ako aj pri skúmaní turbulencií v tzv. mŕtvych priestoroch ležiacich za prekážkami v smere prúdenia plynu. Podľa rýchlosti obtekajúceho plynu sa konštruujú aerodynamické tunely na nižšie (podzvukové, čiže subsonické) a vyššie (nadzvukové, čiže supersonické) rýchlosti, na špeciálne účely sa používajú nízkoturbulentné, vývrtkové, námrazové a i. aerodynamické tunely. Hlavnými časťami aerodynamického tunela sú otvorený alebo uzavretý merací priestor (v ňom sú umiestnené skúmané modely alebo celý stroj), pevná alebo prestaviteľná dýza (časť tunela pred meracím priestorom), kolektor (ústie pred dýzou alebo difúzorom tunela), ohybové lopatky a usmerňovač obtekajúceho plynu, tepelný a vzduchový výmenník. Sily a momenty, ktoré sú úmerné aerodynamickému odporu a ploche skúmaného tvaru, sa merajú aerodynamickými váhami.