Aeneas
Aeneas [énéás], genitív Aenea, gr. Aineias, slov. Eneas — v grécko-rímskej mytológii syn dardanského kráľa Anchisa a bohyne Afrodity (Venuše). Hrdinsky bojoval pri obrane Tróje, po jej dobytí zachránil z horiaceho mesta otca Anchisa a svojho syna Ascania (gr. Askanios, lat. Ascanius, aj Iulus). Po dlhom blúdení sa usadil v strednej Itálii, kde s pomocou Etruskov založil mesto Lavinium. Jeho neskorší potomkovia (príslušníci 17. generácie) Romulus a Remus založili na brehu rieky Tiber mesto Rím. Od Ascania (Iula) odvodzoval pôvod rímsky rod Iuliovcov, z ktorého pochádzal Caesar.
Častá téma vo výtvarnom umení, Aeneas bol zobrazovaný na gréckych vázach a reliéfoch z 6. – 5. stor. pred n. l. (najčastejšie s otcom na chrbte v sprievode syna), na etruských pomníkoch, rímskych minciach, reliéfoch a plastikách, v novšom období aj téma Dido a Aeneas (Tintoretto, P. P. Rubens; v opernej tvorbe H. Purcell) o Aeneovom stretnutí s bájnou zakladateľkou Kartága. Hlavný hrdina Vergíliovho eposu Aeneis.