adventizmus

adventizmus [lat.] — smer v protestantizme, ktorý vznikol v 30. rokoch 19. stor. v USA. Jeho zakladateľom bol baptistický kazateľ William Miller (*1782, †1849), ktorý 1831 na základe prorockých kníh Biblie predpovedal na rok 1843 parúziu (druhý príchod) Ježiša Krista. Toto nevyplnené proroctvo malo 1844 za následok rozpad adventizmu. Jedno zoskupenie vytvorili stúpenci W. Millera, od 1858 s názvom Americké miléniové združenie (American Millennial Association), označovaní aj ako evanjelickí adventisti, ktoré začiatkom 20. stor. zaniklo. R. 1854 sa z neho vyčlenili Adventistickí kresťania (Advent Christians) a Únia života a adventu (Life and Advent Union). Úniu tvorili milleristi, ktorí verili, že Kristus 1843 skutočne prišiel, len sa nezjavil telesne, ale duchovne.

Najväčší význam dosiahlo zoskupenie Adventisti siedmeho dňa, ktoré 1863 založili Joseph Bates (*1792, †1872), James White (*1821, †1881) a Ellen Whitová (White; *1827, †1915); jeho stúpenci si uchovali vieru vo význam adventu a v neomylnosť Biblie, jediného zdroja viery, s osobitným dôrazom na na Knihu proroka Daniela a Zjavenie Jána, prijali svätenie soboty (siedmeho dňa) namiesto nedele (prvého dňa). V sobotu nesmú nielen pracovať, ale ani pripravovať jedlo. Popierajú nesmrteľnosť duše, učenie o pekle a raji, medzi seba prijímajú len tých, čo uznávajú Krista za osobného spasiteľa. Krstia ponorením do vody. Whitová zaviedla zákaz konzumácie určitých jedál, zakazujú sa aj akékoľvek zábavy, neschvaľuje sa ani čítanie beletrie. Adventizmus vyvíja rozsiahlu misijnú činnosť. Hlása, že druhý príchod Krista závisí od toho, ako rýchlo prijmú adventizmus všetci ľudia. Z USA (centrála vo Washingtone) sa adventizmus dostal 1840 do Juž. Ameriky, 1864 do Európy, 1885 do Austrálie a 1887 do Afriky. Na Slovensku sa rozšíril po 1. svet. vojne pôvodne ako štátom neuznaná náboženská spoločnosť, počas vojnovej Slovenskej republiky zakázaná, dočasne aj v 50. rokoch, od 1970 názov → Cirkev adventistov siedmeho dňa.