administratívna budova

administratívna budova — druh budovy určenej na administratívne (kancelárske) činnosti. V administratívnych budovách sídlia najmä správne a vládne orgány, finančné inštitúcie, poštové úrady, výskumné a spoločenské organizácie i kancelárie výrobných podnikov. Prvé budovy administratívneho typu začali vznikať už v renesancii (banky), napr. aj dnešná Galleria degli Uffizi vo Florencii (architekt G. Vasari, 1560 – 71) bola pôvodne určená na administratívne účely. Administratívna budova sa ako architektonický typ výrazne rozvinula s rozvojom priemyslu v 19. stor. (najmä v Spojenom kráľovstve a v USA). Koncentrácia kancelárskych činností viedla k výstavbe výškových budov. Na nich sa prvýkrát vyskúšal rad nových stavebných konštrukčných a architektonických princípov: oceľový skelet, rýchlovýťahy, ohňovzdorné konštrukcie, klimatizácia, zavesené priečelia, celosklené fasády. Americké mrakodrapy (prvé v Chicagu) boli administratívnymi budovami a často najvyššími budovami na svete (napr. Empire State Building v New Yorku). V súčasnosti mávajú veľké administratívne budovy dve fasády, medzi ktorými je klimatizovaný medzipriestor (napr. budova Národnej banky Slovenska v Bratislave, 2000, architekti M. Kusý, Pavol Paňák a kolektív). Priestorovo sa administratívne budovy skladajú z vlastných kancelárskych priestorov, z vedľajších miestností a z komunikácií (schodiská, výťahy ap.). Kancelárske priestory môžu mať podobu individuálnych kancelárií alebo celé podlažie tvorí veľkopriestor pre väčšie množstvo administratívnych pracovníkov. Medzi týmito krajnými riešeniami existuje rad medzistupňov. Veľkopriestory dovoľujú ľahšie premeny vnútorného členenia, menšie kancelárie sú pre pracovníkov psychicky príjemnejšie. Malé kancelárske budovy môžu byť veľmi rozmanito usporiadané a spojené s priestormi, ktoré slúžia aj na iné účely.