adaptívna optika
Princíp adaptívnej optiky
adaptívna optika — optický systém odstraňujúci chyby obrazu objektu pozorovaného ďalekohľadom, ktoré sú spôsobené vplyvom atmosféry Zeme, najmä turbulenciou vzduchu. Kvalita obrazu závisí od kvality použitého optického prístroja a stavu zemskej atmosféry. Adaptívna optika kompenzuje v reálnom čase deformáciu čela svetelnej vlny, ktorá vzniká po prechode svetelnej vlny atmosférou a ďalekohľadom. Systém sa skladá z malého adaptívneho zrkadla umiestneného za ohniskom ďalekohľadu, zo senzorov na detekciu deformácie čela svetelnej vlny a z počítača (kontrolného systému). Po zistení veľkosti deformácie svetelnej vlny počítač dáva pokyn adaptívnemu zrkadlu na taký kmitavý pohyb (s frekvenciou stoviek hertzov), aby sa zistená deformácia zmenšila na minimum. Výsledkom je korigované čelo svetelnej vlny, ktorá smeruje na záznamové zariadenie, a získava sa takmer taký ostrý obraz, akoby sa ďalekohľad nachádzal mimo atmosféry Zeme (→ aktívna optika).