acheuléen

Text hesla

acheuléen [ašölén; fr.] — staropaleolitická kultúra rozšírená na rozsiahlom území juhozáp. Európy, Afriky a juhozáp. Ázie, nazvaná podľa obce Saint-Acheul (dnes súčasť mesta Amiens) na rieke Somme vo Francúzsku. Bola pokračovaním abbevilienu najmä rozvinutím formovej škály kamenných nástrojov.

Vo vých. Afrike sa acheuléen pravdepodobne rozšíril už pred 1,4 mil. rokov. V období paleomagnetickej hranice epoch Matuyama/Brunhes stanovenej na 0,78 mil. rokov sa Homo erectus s acheuléenskou industriou postupne dostal do juž. a str. Európy, sev. Francúzska a Porýnia. Vo Francúzsku sú jeho najstaršie nálezy objavené v nálezisku la Noira (obec Brinay, str. Francúzsko) datované elektrónovou paramagnetickou rezonanciou (EPR) do obdobia asi pred 550- až 665-tis. rokmi, acheuléen bol najviac rozšírený približne v období pred 150- až 300-tis. rokmi.

Hlavným typom pracovných nástrojov, ktoré boli v ranom štádiu ešte hrubo a primitívne opracované, neskôr ploché s rovnou líniou hrán a so starostlivo opracovaným ostrím, je pästný klin. V záverečnom štádiu acheuléenu vystupujú geometricky pravidelné typy, ktoré prezrádzajú dokonalý zmysel pre formu. Používali sa aj jednoduché úštepové nástroje. Nositeľom kultúry neskorého acheuléenu bol druh Homo heidelbergensis, ktorý staval lovecké prístrešky, vyrábal kožené odevy a pokrývky, používal oheň. Sídliskové objekty tejto kultúry boli preskúmané napr. vo francúzskych jaskyniach pri Stredozemnom mori. Na obdobie raného acheuléenu nadväzujú v juž. Anglicku, v sev. Francúzsku a neskôr aj v str. Európe skupiny úštepových industrií bez pästných klinov, ktoré sa často považujú za samostatné kultúry (napr. clactonien).

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 14. decembra 2017.

Acheuléen [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-02-07 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/acheuleen