abstinencia

abstinencia [lat.] — ekon. termín používaný niektorými národohospodármi v 19. stor. na označenie úspory prejavujúcej sa ako dobrovoľné odriekanie sa spotreby. Prvýkrát ho použil W. N. Senior vo svojej teórii úrokovej sadzby. Podľa neho si tvorba kapitálových tovarov vyžaduje robiť úspory z bežného dôchodku s cieľom zvýšiť kapitálové zásoby a vytvoriť predpoklady na budúci tok spotrebných tovarov. Uvedené správanie samo osebe musí byť odmenené, ak má prebiehať akumulácia kapitálu. J. S. Mill rozšíril chápanie abstinencie o zahrnutie odmeny za obetovanú spotrebu kapitálu. Pretože trvá určitý čas, kým kapitálové tovary vyrobia spotrebné komodity, jednotlivec musí isté obdobie čakať, kým bude mať z investície osoh. Abstinencia vo význame čakania je výrazom odriekania vyžadujúceho si odmenu, čiže platbu vo forme úroku. Obidva tieto čiastkové aspekty abstinencie tvoria teóriu ponuky úspor vysvetľujúcu v spojení s dopytom po investíciách existenciu kladnej úrokovej sadzby. Zdôrazňovanie etickej motivácie abstinencie umožňovalo zdôvodniť morálny základ zisku ako odmeny za abstinenciu. Princíp abstinencie je významný i v populačnej teórii R. Malthusa, podľa ktorej abstinencia v sexuálnom živote by mala viesť k poklesu obyvateľstva, čím by nedochádzalo k preľudňovaniu Zeme a zmenšilo by sa riziko hladomorov.