Abrahám
Abrahámova púť
Abrahám, hebr. Avraham, pôvodne Abrám, hebr. Avram — prvý starozákonný patriarcha, praotec Hebrejov a cez syna Izmaela (so Sárinou slúžkou Hagar) aj Arabov (arab. Ibráhím). Meno Abrahám je doložené v mezopotámskych klinopisných textoch z 2. pol. 3. tisícročia pred n. l.
Podľa Biblie Abrahám bol synom Teracha, ktorý svoj pôvod odvodzoval od Noemovho syna Šéma (1 M 11) a pochádzal z chaldejského (babylonského) mesta Ur, odkiaľ sa presťahoval do severomezopotámskeho Cháranu. Tam ako 75-ročný dostal Abrahám od Boha pokyn, aby odišiel do krajiny, ktorú mu Boh ukáže. Približne okolo 1900 pred n. l. sa vydal so svojou ženou Sárou (Sáraj), synovcom Lótom, s čeľaďou a čriedami oviec do Kanaánu, kde viedol život patriarchu rodu. Po krátkom pobyte v Egypte v období hladu, kde vznikol pre Sáru konflikt s faraónom, sa vrátil do Kanaánu a usadil sa pri rieke Hebron. Tam bojoval proti kráľovi Elamu, aby vyslobodil zajatého Lóta. Potom sa stretol s Melchisedekom (Melchicedekom), kráľom Sálemu (Šálemu; asi Jeruzalem), ktorý ho požehnal a dal mu ako obetný dar chlieb a víno, čo je podľa kresťanskej tradície starozákonný symbol svätého prijímania. Boh uzavrel s Abrahámom zmluvu (→ berit), v ktorej mu prisľúbil početné potomstvo; vonkajším znakom zmluvy bola obriezka (obrezaní boli všetci muži Abrahámovej rodiny). Druhý raz navštívil Boh Abraháma v podobe troch mladíkov či anjelov (v kresťanstve symbol Najsvätejšej Trojice), ktorí boli na ceste do Sodomy, a starene Sáre prisľúbil do roka narodenie syna. Abrahám mal 100 rokov, keď sa im skutočne narodil syn Izák (hebr. Jicchak). Boh chcel vyskúšať Abrahámovu vieru, a tak ho požiadal, aby mu obetoval dospievajúceho Izáka. Abrahám výzvu poslúchol, no keď mal syna na oltári zabiť, Boh mu zadržal ruku a Abrahám ako náhradu obetoval baránka Akeda. Podľa biblického podania Sára zomrela vo veku 127 rokov a Abrahám vo veku 175 rokov. Synovia Izák a Izmael ho pochovali v jaskyni Machpéla (Makpéla) v Hebrone.