Abazi

Text hesla

Abazi, aj Abázi, vlastným menom Abaza, Abaza uagha — národnosť žijúca v oblasti horného toku rieky Kubáň a jej ľavostranného prítoku Malyj Zelenčuk v severnej časti Karačajsko-Čerkeska (43-tis., 2010), ako aj v Kabardsko-Balkarsku, Chantyjsko-Mansijsku a Stavropolskom kraji Ruskej federácie; spolu 56-tis., (2010). Mimo Ruskej federácie žijú i v Turecku, Egypte, Abcházsku a na Ukrajine. Sú pokladaní za pôvodné obyvateľstvo Severného Kaukazu.

Abazi sú blízki príbuzní Abcházom, s ktorými v minulosti tvorili jedno spoločenstvo. Delia sa na dve etnografické skupiny, Tapantov a Škarauov (Ašcharuov). Predkovia Abazov žili pôvodne pri pobreží Čierneho mora (oblasť Sadzen). Na svoje dnešné sídelné územie sa presunuli v 15. – 16. stor., k Rusku bolo pripojené v polovici 19. stor. Po októbrovej revolúcii v roku 1917 bolo ich sídelné územie súčasťou rôznych administratívnych celkov, od 1957 definitívne súčasťou Karačajsko-Čerkeska. V roku 1991 bola na ňom vyhlásená suverénna Abazská republika (hlavné mesto Psyž; → Karačajsko-Čerkesko, Dejiny). Secesia Abazov od Karačajsko-Čerkeska však nebola Moskvou akceptovaná, autonómiu v podobe Abazského rajónu Karačajsko-Čerkeska (administratívne centrum Inžič-Čukun) získali až v roku 2005.

Ich pôvodnými náboženstvami boli animizmus a kresťanstvo, v súčasnosti vyznávajú islam (sunniti). Zaoberajú sa najmä pestovaním prosa, jačmeňa, kukurice, zeleniny, chovom hovädzieho dobytka a oviec. Z tradičných remesiel vynikajú spracovanie vlny (výroba súkna, hladkej a vzorovanej plsti, plstených odevov a klobúkov, legín, opaskov, prikrývok a i.), koží, dreva a kovu. Abazi majú bohatý folklór, napr. povesti (→ Narti), piesne, rozprávky a príslovia.

Hovoria abazským jazykom, abazštinou (aj abázsky jazyk, abázština, abaza byzšva), ktorý patrí medzi abcházsko-adygské jazyky a v Karačajsko-Čerkesku je popri ruštine, karačajčine, čerkeštine a nogajčine úradným jazykom. Zapisuje sa cyrilikou. Väčšina Abazov je dvojjazyčná, okrem materčiny ovládajú aj ruštinu, resp. trojjazyčná, okrem materčiny a ruštiny ovládajú aj čerkeštinu.

Zverejnené 21. marca 2022.

Abazi [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/abazi