abaševská kultúra

Text hesla

abaševská kultúra — kultúra bronzovej doby rozšírená v údoliach riek Volga a Kama, sev. od Samary a na juž. úpätiach Uralu. Klasicky datovaná asi 2500 – 1900 pred n. l., podľa rádiokarbónového datovania asi 2140 – 1740 pred n. l. Jej nositelia sa živili chovom dobytka, oviec, kôz a poľnohospodárstvom. Existujú indície používania koňov a dvojkolesových vozov so vzdialenými analógiami v súvekých kultúrach v Stredomorí a doklady ťažby a tavenia medenej rudy do odlievacích foriem. Koncentrácie osídlenia so zahĺbenými menšími i s pomerne veľkými obdĺžnikovými domami (asi 150 – 200 m2) sú známe z horného povodia Donu (Maslovo a i.) a povodia rieky Belaja na Urale. V preskúmaných mohylách, často vyložených a prekrytých drevom, sa našli pochované nespálené telá v skrčenej polohe na chrbte, na boku i vo vystretej polohe. V niektorých hroboch, ktoré boli obohnané kruhovou priekopou, sa našla keramika, medené artefakty (najmä nože a šidlá, hroty šípov, dýky, sekery, náramky, prstene, ozdoby odevu), ale aj antropomorfná plastika a kožené alebo kožušinové čiapky zdobené medenými nášivkami. Objavujú sa i prvé výrobky z bronzu. Abaševská kultúra zohrala významnú úlohu pri vzniku vyspelej kultúry Sintašta a jej bronzovej metalurgie. Nazvaná podľa mohylového pohrebiska Abaševo pri meste Čeboksary v Čuvašsku; ďalšie lokality: Algaši, Pepkino, Tochmejevsk, Vilavatovo a i.

Text hesla

abaševská kultúra — kultúra bronzovej doby rozšírená v údoliach riek Volga a Kama, sev. od Samary a na juž. úpätiach Uralu. Klasicky datovaná asi 2500 – 1900 pred n. l., podľa rádiokarbónového datovania asi 2140 – 1740 pred n. l. Jej nositelia sa živili chovom dobytka, oviec, kôz a poľnohospodárstvom. Existujú indície používania koňov a dvojkolesových vozov so vzdialenými analógiami v súvekých kultúrach v Stredomorí a doklady ťažby a tavenia medenej rudy do odlievacích foriem. Koncentrácie osídlenia so zahĺbenými menšími i s pomerne veľkými obdĺžnikovými domami (asi 150 – 200 m2) sú známe z horného povodia Donu (Maslovo a i.) a povodia rieky Belaja na Urale. V preskúmaných mohylách, často vyložených a prekrytých drevom, sa našli pochované nespálené telá v skrčenej polohe na chrbte, na boku i vo vystretej polohe. V niektorých hroboch, ktoré boli obohnané kruhovou priekopou, sa našla keramika, medené artefakty (najmä nože a šidlá, hroty šípov, dýky, sekery, náramky, prstene, ozdoby odevu), ale aj antropomorfná plastika a kožené alebo kožušinové čiapky zdobené medenými nášivkami. Objavujú sa i prvé výrobky z bronzu. Abaševská kultúra zohrala významnú úlohu pri vzniku vyspelej kultúry Sintašta a jej bronzovej metalurgie. Nazvaná podľa mohylového pohrebiska Abaševo pri meste Čeboksary v Čuvašsku; ďalšie lokality: Algaši, Pepkino, Tochmejevsk, Vilavatovo a i.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Abaševská kultúra [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-01-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/abasevska-kultura