Hallov článok

Hallov článok [hólov], Hallov generátor, Hallova sonda — elektronický prvok založený na objave amerického fyzika E. H. Halla 1879 (→ Hallov jav), umožňujúci meranie magnetickej indukcie, elektrického výkonu a elektrickej energie v statických elektromeroch. Tenkou polovodičovou doštičkou s hrúbkou \(h\) vloženou do magnetického poľa s indukciou \(B\) preteká pomocný prúd \(I_p\). Na priečnych elektródach Hallovho článku sa objaví tzv. Hallovo napätie:

\(\displaystyle{U_H=h_H\frac{{BI}_p}{h},}\)

kde \(h_H\) je Hallova konštanta. Hallov článok takto umožňuje merať súčin \({BI}_p\), čo je aj základom merania elektrického výkonu či energie. Pri konštantnom pomocnom prúde \(I_p\) je \(U_H\) úmerné magnetickej indukcii \(B\), podobne ako pri teslamete. Na meranie dvoch či troch zložiek vektora magnetickej indukcie sa osobitou konštrukciou dajú realizovať dvoj- alebo trojsondy.