alpínsky geotektonický cyklus

alpínsky geotektonický cyklus, alpínska orogenéza, alpínske vrásnenie — najmladší geotektonický cyklus na Zemi, ktorý prebehol v druhohorách, treťohorách až štvrtohorách. Začal sa v triase a pôsobí dodnes. Vyvolal rozsiahle a radikálne paleogeografické zmeny na Zemi, počas neho sa utvárala svetová riftová sústava (→ rift), na okrajoch litosférických dosiek vznikli mobilné zóny v cirkumpacifickej a tetydnej (názov odvodený od mena gréckej bohyne mora Téthys) oblasti, vytvorili sa mladé riftové oceány.

Rozdeľuje sa na staroalpínsky (paleoalpínsky) a mladoalpínsky (neoalpínsky) cyklus.

Najvýznamnejšie fázy staroalpínskeho cyklu sú starokimerská (začal sa pred 195 mil. rokov), mladokimerská (pred 141 mil. rokov), austrijská (pred 100 mil. rokov), subhercýnska (pred 88 – 85 mil. rokov) a laramská (pred 65 mil. rokov). Staroalpínsky cyklus zavŕšili fázy počas vrchnej kriedy a v paleogéne.

Najvýznamnejšie fázy mladoalpínskeho cyklu sú pyrenejská (začal sa pred 35 mil. rokov), sávska (pred 21 mil. rokov), štajerská (pred 15 mil. rokov), atická (pred 5,5 mil. rokov), rodanská (pred 3,0 mil. rokov), valašská (pred 1,8 mil. rokov) a pasadenská (pred 0,6 mil. rokov). Mladoalpínsky cyklus zavŕšili fázy koncom treťohôr a vo štvrtohorách.

Pohoria vytvorené počas alpínskeho geotektonického cyklu sa nazývajú alpidy. Staroalpínske pohoria sú zväčša priestorovo oddelené od mladoalpínskych pohorí (najmä v cirkumpacifickej oblasti), niekedy vytvárajú spodné štruktúrne poschodie celej sústavy (v tetydnej oblasti). Tetydný typ alpíd sa vytváral medzi obrovskými pevninskými doskami (na juhu Africkou doskou a Indoaustrálskou doskou, na severe Eurázijskou doskou) a má mnoho čiastkových vetiev. Pacifický typ alpíd vznikol na styku pevninských dosiek a veľkej oceánskej dosky Tichého oceána (Tichooceánska doska). Západné Karpaty na Slovensku sú vo vnútorných častiach produktom staroalpínskeho, vo vonkajších častiach mladoalpínskeho cyklu.