Kyklopi

Kyklopi, gr. Kyklópes, gr. jednotné číslo Kyklóps, lat. Cyclopes — v gréckej mytológii obri s jediným okrúhlym okom uprostred čela. Delili sa na viacero skupín. Podľa Homéra tvorili celý národ, žili v bájnej krajine Hyperia, bývali v jaskyniach a boli suroví a nevzdelaní. Najznámejším z nich bol Polyfémos (syn boha mora Poseidóna). Podľa Hésioda boli Kyklopi len traja: Brontés (Hrom), Steropés (Blesk) a Argés (Záblesk), ich otcom bol boh neba Uranos, matkou bohyňa plodnosti (matka Zem) Gaia. Uranos ich v obave z ich sily uvrhol do Tartaru (priepasť v podsvetí), odkiaľ ich vyslobodili Gaia a ich brat, Titan Kronos, ktorý sa však neskôr ich sily zľakol a znova ich uvrhol do Tartaru. Vyslobodil ich Kronov syn Zeus, ktorému z vďačnosti ukovali hromy a blesky, Poseidónovi darovali trojzubec a Hádovi ochrannú prilbu neviditeľnosti. Podľa iných zdrojov boli Kyklopi synmi obrov Hekatoncheirov. Na príkaz tiryntského kráľa Proita (Proitos) prišli z Malej Ázie do gréckeho mesta Tiryns, kde postavili z veľkých nahrubo otesaných kusov lomového kameňa mohutné, tzv. kyklopské múry (hradby).

V rímskej mytológii boli Kyklopi pomocníkmi boha Vulkána, žili na Sicílii, dielňu mali pod Etnou a na jednom z Liparských ostrovov. Zatiaľ čo podľa gréckych mýtov sa im ľudia vyhýbali (odvážil sa k nim priblížiť počas nepriaznivej plavby po mori len Odyseus), podľa rímskych mýtov pomohli hrdinovi Aeneovi a na Vulkánov príkaz mu ukovali novú výzbroj. Kyklopi sú námetom Hésiodovej básne Zrod bohov (139. až 146. verš), vo výtvarnom umení bol zobrazovaný predovšetkým Polyfémos, ktorý je aj hrdinom Euripidovej satyrskej drámy Kyklop (Kyklóps, medzi 411 – 408 pred n. l.).

Prenesene sa ako kyklop označuje bytosť mimoriadneho vzrastu a nezvyčajnej sily.