gabro
gabro [tal.] — zásaditá hlbinná vyvretá hornina vzniknutá v zemskej kôre kryštalizáciou z magmy. Má tmavú, zväčša sivočiernu farbu s odtieňom dozelena, je rovnomerne zrnitá, so strednými až s hrubými zrnami. Gabro tvoria jednoklonné pyroxény a zásadité plagioklasy, obsahuje aj amfibol, olivín, zriedkavejšie aj biotit. Ako akcesorické (doplnkové) minerály bývajú prítomné magnetit, ilmenit, spinel, titanit, granát a i. Podľa zloženia sa rozlišuje napr. olivinické, amfibolické a i. gabro. Pribúdaním kosoštvorcového pyroxénu sa gabro postupne mení na gabronorit až norit. Zvetráva často guľovito, jeho zvetraniny sú bohaté na železo. Vyskytuje sa od najstarších geologických útvarov. Najčastejšie tvorí plutóny. Niekedy sa pri gravitačnej segregácii tvoria vrstevnaté gabrá. Gabro sa vyskytuje v kontinentálnej aj v oceánskej kôre, kde je dôležitou súčasťou tzv. ofiolitovej série. Najrozľahlejší masív gabra je v Minnesote v USA (rozloha 6 100 km2), nachádza sa aj v Nemecku (Harz, Schwarzwald), Poľsku, Švajčiarsku (Alpy), Škandinávii, Rusku (severná časť Uralu) a v Južnej Afrike (bushveldský komplex), na Slovensku pri Dobšinej. Gabro a niektoré horniny z jeho skupiny (najmä anortozit a labrador zložené len z plagioklasov – anortit a labradorit, vyznačujúce sa odtieňmi modrej farby vznikajúcimi lomom svetla na štiepnych plochách minerálu) sa používajú v stavebníctve ako dekoračný kameň a na výrobu náhrobných kameňov. Nazvané podľa sídla Gabbro v Toskánsku (Taliansko).