Ačoliovia

Ačoliovia, vlastným menom Acoli — východoafrická etnická skupina zo severnej Ugandy (okresy Agago, Amuru, Gulu, Kitgum, Lamwo, Nwoya, Pader a Omoro v regióne Northern, tzv. Ačolijsko). Ôsma najpočetnejšia národnosť Ugandy (1,4 mil., 2014). Okrem Ugandy žijú Ačoliovia aj v Južnom Sudáne (štát Eastern Equatoria); spolu asi 1,6 mil. (2014).

Ačoliovia na svoje dnešné sídelné územie prišli z oblasti náhorných plošín a mokradí Bahr al-Ghazálu (historický región v severozápadnej časti dnešného Južného Sudánu) koncom 16. stor. Väčšina Ačoliov v Ugande žije prevažne v malých obecných komunitách v patrilineárnych rodoch, len menšina v mestách (Gulu, Kitgum, Pader, Kalongo). Ústrednou politickou autoritou je náčelník (rwot) a rada starších. Dôležitú úlohu v komunitách Ačoliov zohrávajú rituálne tance (bwola, lalobaloba, labongo, otiti, apiti, myel awal, myel wanga a atira). Vyznávajú kresťanstvo (protestanti, rímski katolíci), tradičné africké náboženstvo (sústreďuje sa okolo kultu predkov a kultu najvyššej bytosti nazývanej Jok) a islam (sunniti). Zaoberajú sa najmä poľnohospodárstvom (pestovanie batatov, podzemnice olejnej, kukurice, ciroku, bavlníku, zeleniny, chov oviec, kôz, hovädzieho dobytka), významný je aj rybolov. Z remesiel vyniká najmä kováčstvo a spracovanie kože (štíty, kožené vedrá).

Jazyk Ačoliov (acoli, ačoli) patrí do nilotskej skupiny šari-nílskej vetvy nílsko-saharskej jazykovej rodiny. Má tri dialekty. Najbližšie príbuznými jazyka Ačoliov sú jazyky Alurov a Langov. Majú až 84 – 90 percent spoločnej slovnej zásoby a sú si navzájom zrozumiteľné.