Hilbersheimer, Ludwig Karl

Hilbersheimer [-haj-], Ludwig Karl, 14. 9. 1885 Karlsruhe – 6. 5. 1967 Chicago — americký architekt a urbanista nemeckého pôvodu, predstaviteľ funkcionalizmu.

Spočiatku pôsobil v Berlíne, kde sa 1919 stal členom skupiny radikálnych nemeckých architektov a umelcov Novembergruppe (1918 – 29; jej príslušníkmi boli napr. aj M. H. Pechstein a C. Klein) a 1925 členom skupiny Der Ring (1926 – 33). V rokoch 1928 – 33 prednášal architektúru na Bauhause v Dessau. V roku 1938 emigroval do USA a stal sa profesorom mestského a regionálneho plánovania na Armor Institute of Technology, neskôr Illinois Institute of Technology v Chicagu, od 1955 riaditeľ Oddelenia pre mestské a regionálne plánovanie. V architektonickej tvorbe pre veľkomestá zdôrazňoval sociálne funkcie stavieb pre nový typ spoločenského človeka žijúceho v širšom kolektíve (obytné budovy postavené nad kanceláriami a obchodmi).

Realizované stavby: dom v štvrti Weissenhofsiedlung v Stuttgarte (projekt 1927; 1932, zničený), Blumenthal House v Berlíne (1932), projekt nájomných budov Lafayette Park v Detroite (1955 – 63, s L. Miesom van der Rohe).

Zaoberal sa aj teóriou architektúry, autor prác Architektúra veľkomesta (Grossstadtsarchitektur, 1927), Nová medzinárodná architektúra (Internationale Neue Baukunst, 1927), Nové mesto. Princípy plánovania (The New City. Principles of Planning, 1944), Nový regionálny vzor (The New Regional Pattern, 1949), Problémy plánovania (Planning Problems, 1955), Súčasná architektúra, jej korene a trendy (Contemporary Architecture, It’s Roots and Trends, 1964) a Berlínska architektúra 20. rokov (Berliner Architektur der 20er Jahre, 1967).