fínsky jazyk

fínsky jazyk, fínčina, fínsky suomen kieli — ugrofínsky jazyk patriaci do baltskofínskej podskupiny fínskej skupiny uralskej jazykovej rodiny. Úradný jazyk vo Fínsku (popri švédčine) a v Európskej únii (popri ďalších 23 jazykoch). Hovorí ním 4,8 mil. Fínov (2021). Používajú ho aj Fíni v cudzine, predovšetkým vo Švédsku, v USA, Rusku, Nórsku, Spojenom kráľovstve a Španielsku.

Fínčina rozlišuje 8 hlavných dialektov, ktoré sa delia na západnú a východnú skupinu. Kvenský dialekt (kvääni, kainu), používaný Kvenmi, fínskou menšinou v severnom Nórsku, ako aj tornedalský dialekt (meänkieli), používaný Tornedalcami, fínskou menšinou v severnom Švédsku, bývajú niekedy klasifikované ako samostatné jazyky.

Fínsky jazyk je aglutinujúci s mnohými flektívnymi prvkami a pomerne voľným slovosledom. Základom slovnej zásoby sú ugrofínske a baltskofínske slová, vyskytuje sa v ňom aj veľa prevzatých slov zo starej ruštiny a švédčiny. Prílev cudzích slov sa neskôr do istej miery zámerne reguloval (ako v maďarčine). Zapisuje sa latinkou. Najstaršie písomné pamiatky pochádzajú z 15. stor.

Rovnoprávnosť fínskeho a švédskeho jazyka bola oficiálne uznaná až v roku 1863. Fínčina bola dovtedy napriek snahám buditeľov (Elias Lönnrot, Johan Vilhelm Snellman) iba jazykom pospolitého ľudu, švédčina jazykom fínskej inteligencie.