imunofarmaká

imunofarmaká [lat. + gr.] — liečivá podávané pri ochoreniach imunitného systému. Podľa pôvodu sa delia na prírodné a syntetické, podľa účinku na imunitný systém na imunostimulanciá a imunosupresíva.

Imunostimulanciá podporujú funkciu imunitného systému (→ imunostimulácia). Používajú sa napr. pri liečbe imunodeficiencií, na stimuláciu imunitnej odpovede pri chronických infekciách, nádorových ochoreniach a pod. Do skupiny imunostimulačných liekov patria napr. látky na aktívnu a pasívnu imunizáciu (séra a vakcíny), cytokíny a syntetické látky s imunostimulačnými účinkami.

Imunosupresíva utlmujú imunitnú odpoveď organizmu. Zmierňujú prirodzenú odpoveď organizmu na vniknutie cudzorodých organizmov (napr. baktérií), buniek i tkanív. Používajú sa pri liečbe autoimunitných a alergických chorôb, ale aj ako pomocné liečivá pri transplantáciách orgánov, tkanív a kostnej drene s cieľom potlačiť imunitnú odpoveď. Medzi imunosupresíva patria napr. niektoré glukokortikoidy, cytostatiká s imunosupresívnymi účinkami (metotrexát, cyklofosfamid) a cyklosporíny. Niektoré imunosupresíva môžu mať vedľajšie účinky, napr. môžu viesť k zvýšenej vnímavosti na infekcie (najmä infekcie pľúc, ústnej dutiny a kože), k nevoľnosti a vracaniu, vo výnimočných prípadoch až k poškodeniu kostnej drene.