Čimúovia

Čimúovia, Chimú — predkolumbovský juhoamerický indiánsky kmeň, ktorý na tichomorskom pobreží na území dnešného Peru vytvoril najvýznamnejší predinkský štátny útvar – ríšu Čimor (Chimor alebo Chimú, tzv. druhá andská ríša). Názory na dobu jej vzniku sa rôznia. Podľa legendy jej prvým vládcom bol Tacaynama, ktorý priplával na plti s plachtami a v údolí rieky Moche založil hlavné mesto Chan Chan. Jeho potomkovia ríšu rozšírili a upevnili, v období najväčšieho rozkvetu v polovici 15. stor. zaberala všetky pobrežné údolia od Tumbesu po dnešnú Limu (dĺžka vyše 1 000 km). Zanikla po roku 1470, keď podľahla tlaku Inkov.

Čimúska kultúra a umenie odrážajú vplyvy kmeňov Močikov a Huariov. Čimúovia sa preslávili najmä spracúvaním kovov (bronz, zlato, striebro), výrobou šperkov, keramiky (uhľovočierna, lesklá), tkanín zdobených vtáčím perím a vynikajúcou architektúrou (obrovské hrobky panovníkov v dnešnom Batán Grande, El Purgatoriu a v Chan Chane), budovali cesty a zavlažovacie zariadenia. Pestovali rôzne poľnohospodárske plodiny (kukurica, maniok, ananás a i.), ďalším zdrojom obživy bol lov rýb a mäkkýšov. Vynikli aj ako obchodníci medzi pobrežnými osadami južného Peru a pobrežím severných Ánd.

Čimúsky jazyk (čimúština) patrí do zaniknutej čimúskej jazykovej rodiny.