Demänovské jaskyne

Demänovské jaskyne — najrozsiahlejší jaskynný systém na Slovensku v oblasti Demänovskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier v okrese Liptovský Mikuláš. Prevažná časť jaskynných priestorov leží na pravej strane riečky Demänovka. Jaskyne boli vytvorené v tmavosivých gutensteinských vápencoch stredného triasu Demänovkou s prítokmi. Celý systém jaskynných chodieb (zmapovaných 30 jaskýň) má dĺžku 43 036 m. Počas pleistocénu sa postupným zahlbovaním podzemného toku vytvorilo 9 horizontálnych poschodí jaskynných chodieb s maximálnou hĺbkou 196 m. V jaskyniach je bohatá kvapľová výzdoba, sú tam rozsiahle dómy, jazierka a jaskynné perly. Jaskynná výplň je sfarbená zlúčeninami železa a mangánu dožlta, doružova a dočervena. Z pleistocénnej fauny sa v jaskyniach našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Prezimúva v nich viac druhov netopierov, v jazierkach žije jaskynný kôrovec krivák (Niphargus tatrensis). Elektrické osvetlenie podmieňuje prítomnosť rias a machov.

Najstaršou známou jaskyňou je Demänovská ľadová jaskyňa (dĺžka 3 265 m, relatívna vlhkosť 96 – 98 %, sprístupnených 650 m). Zaľadnenie jaskyne je umožnené vertikálnym tvarom vstupných častí, čo spôsobuje zmeny v teplote, prúdení vzduchu a jeho relatívnej vlhkosti, stálosť ľadových útvarov v letnom období závisí od stupňa zachladnutia jaskynných stien a od akumulácie ľadu v zimnom období. Prvý záznam o jaskyni pochádza z roku 1229 z listiny Ostrihomskej kapituly, ktorá určovala hranice pozemkov, jej prvý opis s pozdĺžnym rezom publikoval v roku 1723 Matej Bel na základe výskumu Juraja Buchholtza ml. z obdobia 1714 – 24. Pre verejnosť bola sprístupnená v 80. rokoch 19. stor., osvetľovaná bola petrolejovými lampami, nanovo sprístupnená v roku 1952.

Demänovská jaskyňa slobody bola objavená v roku 1921, časť bola sprístupnená v roku 1924, horné časti v roku 1933, sprístupnených je 1 800 m. V roku 1951 bola jaskyňa spojená s Pustou jaskyňou, v roku 1952 s Jaskyňou mieru, tvoriacou genetické spojenie s Demänovskou ľadovou jaskyňou. Neskôr boli jaskyne prepojené s Údolnou jaskyňou, Jaskyňou pod útesom, jaskyňami Vyvieranie, Točište, Jaskyňou trosiek, Pavúčou jaskyňou a Medveďou jaskyňou. Cez vodný sifón je Demänovská jaskyňa slobody spojená s jaskyňou Štefanová (dĺžka 18 231 m), v ktorej boli v roku 2016 nájdené pozostatky vodného plaza Pachypleurosaurus z rodu Pachypleurosauria, žijúceho v období stredného triasu, t. j. pred asi 245 miliónmi rokov. Ide o najstaršieho známeho stavovca na území Slovenska. V období 1993 – 98 sa v Demänovskej jaskyni slobody vykonávali ozdravovacie speleoterapeutické pobyty. Český skladateľ Leoš Janáček inšpirovaný zvukmi vody v podzemí jaskyne zložil symfonickú báseň Všudybyl.

Objavením prirodzeného spojenia dvoch najdlhších jaskýň v roku 1987, Demänovskej ľadovej jaskyne a Demänovskej jaskyne slobody, sa potvrdilo, že jaskyne v Demänovskej doline vytvárajú jaskynný systém, najdlhší na Slovensku. Ďalšie jaskyne: Okno, Suchá jaskyňa, Dračia jaskyňa, Veľké okno, Malé okno, Beníková, Dvere, Jaskyňa v Kostolcoch, Tvarohová jaskyňa a i.

Demänovská ľadová jaskyňa, Jaskyňa mieru a Demänovská jaskyňa slobody s Pustou jaskyňou sú národnou prírodnou pamiatkou Demänovské jaskyne.