klátiková brzda

klátiková brzda — mechanická trecia brzda, pri ktorej brzdiaci účinok vzniká trením brzdového klátika pritláčaného na vonkajší obvod brzdenej časti. Pri kočoch, bicykloch a železničných koľajových vozidlách je brzdenou časťou priamo jazdná plocha kolesa, pri starších zdvíhacích strojoch to bol brzdový bubon. Klátiková brzda môže byť obojstranná (dvojica klátikov pôsobí proti sebe) alebo jednostranná (jej nevýhodou je, že prítlačná sila namáha ložiská). Je najstarším druhom trecích bŕzd a dodnes je najrozšírenejšou mechanickou trecou brzdou používanou pri železničných koľajových vozidlách.

Železničná klátiková brzda (klátiková brzda v železničných koľajových vozidlách) je tvorená držiakom klátika, brzdovým klátikom a poistným klinom. Pôvodne sa používali celistvé klátiky, ktoré boli odliate spolu s okom určeným na upevnenie držiaka na rázporu držiakov alebo na páku mechanickej brzdovej sústavy, v súčasnosti sa používajú skôr delené klátikové brzdy (prevažne dvojklátikové brzdy – s dvoma klátikmi za sebou na jednom držiaku) pozostávajúce z nosnej konštrukcie a z vymeniteľných klátikov. Brzdové klátiky sú vyrobené zo sivej liatiny s prísadou fosforu alebo z kompozitných materiálov. Pri vozidlách s vyššími konštrukčnými rýchlosťami (až do 160 km/h) sa na získanie väčšej brzdnej sily používajú zdvojené brzdy, pri ktorých sú dva jednoklátikové držiaky navzájom zviazané vahadlom.