kovové sklá

kovové sklá, aj amorfné kovy — nekryštalické (amorfné) kovové materiály, väčšinou zliatiny viacerých kovov. Na rozdiel od iných amorfných materiálov (napr. bežného skla) sú elektricky vodivé a pri ochladení pod kritickú teplotu aj supravodivé. Od kryštalických kovov sa odlišujú svojimi mechanickými vlastnosťami, sú pružnejšie a pevnejšie. Pripravujú sa najčastejšie veľmi rýchlym ochladením taveniny (až milión kelvinov za sekundu).

Kovové sklá sú zliatinami prvkov s atómami rôznej veľkosti (napr. paládium, železo, antimón; železo, nikel, fosfor; zirkón, titán, meď, nikel, berýlium), takže v ich štruktúre nevznikajú vakancie ani hranice zŕn typické pre kryštalické kovy, preto sú niekoľkokrát pevnejšie. Rôzna veľkosť atómov spôsobuje aj vysokú viskozitu taveniny, ktorá bráni pohybu atómov a kryštalizácii. V porovnaní s kryštalickými kovmi sú preto kovové sklá pružnejšie a menej krehké. Podobne ako sklá zahriatím menia svoju viskozitu, stávajú sa plastickými a dajú sa ľahko tvarovať. Preto sú vhodným materiálom na výrobu tvarovo náročných kovových výrobkov.

Kovové sklá vyrobené z kremíka, fosforu a magnetických kovov sa vyznačujú vysokou magnetickou susceptibilitou; keďže zároveň majú nižšiu elektrickú vodivosť (porovnateľnú s vodivosťou roztavených čistých kovov), sú vhodným materiálom na výrobu magnetických jadier transformátorov.