Kovalevskij, Vladimir Onufrijevič

Kovalevskij, Vladimir Onufrijevič, 14. 8. 1842 Šusťanka, Vitebská gubernia, Rusko, dnes Zaķīši, okres Vārkava, Lotyšsko – 27. 4. 1883 Moskva — ruský paleontológ, prekladateľ a vydavateľ, brat Alexandra Onufrijeviča Kovalevského, manžel Sofie Vasilievny Kovalevskej. V rokoch 1854 – 61 študoval právo na univerzite v Petrohrade, 1863 sa zúčastnil januárového povstania 1863 – 64 v Poľsku a 1866 ťaženia G. Garibaldiho proti Rakúsku. V roku 1869 odcestoval s manželkou do Nemecka (Heidelberg), kde sa začal zaoberať paleontológiou, v samoštúdiu potom pokračoval v Paríži a Londýne. V roku 1873 sa vrátil do Ruska, 1875 získal na univerzite v Petrohrade titul magister, 1881 sa stal docentom katedry geológie na Moskovskej univerzite (dnes Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova). Zároveň začal neúspešne podnikať v priemysle, čo ho doviedlo k samovražde.

Stúpenec a propagátor darvinizmu, do ruštiny preložil a vydal niekoľko diel Ch. R. Darwina, T. H. Huxleyho, Ch. Lyella a i. Vo vedeckej oblasti sa zaoberal najmä vývojom kopytníkov (vytvoril ich systematiku, ktorá v základných znakoch platí až do súčasnosti) so zameraním na obdobie mezozoika (jura a krieda) a kenozoika. Jeho práce o evolúcii kopytníkov sa stali základom novej vedy – evolučnej paleontológie. Podľa kostrových pozostatkov fosílnych kopytníkov dokázal, že ich morfologické premeny závisia od nových životných podmienok, pričom sa prejavujú rozbiehavo vo viacerých vývojových líniách od spoločného predka (Kovalevského zákon, na ktorý neskôr zákonom adaptívnej radiácie nadviazal H. F. Osborn). Evolučné zmeny fosílnych kopytníkov rozdelil na adaptívne (z hľadiska prispôsobenia užitočné) a inadaptívne (z hľadiska prispôsobenia neužitočné); neskôr sa ukázalo, že zmeny javiace sa ako inadaptívne boli v začiatočných fázach vývoja daného druhu adaptívne, lebo žil v iných podmienkach.

Hlavné diela: O osteológii Hyopotamidae (On the Osteology of the Hyopotamidae, 1873), O Anchitherium aurelianense Cuvier a o paleontologickej histórii koní (Sur l’Anchitherium aurelianense Cuvier, et sur l’histoire paléontologique des chevaux, 1873), Osteológia dvoch fosílnych druhov zo skupiny kopytníkov – Entelodon a Gelocus Aimardi (Оsteologija dvuch iskopajemych vidov iz gruppy kopytnych – Entelodon i Gelocus Aimardi, 1875), Monografia druhu Anthracotherium Cuvier a pokus prirodzenej klasifikácie fosílnych kopytníkov (Monographie der Gattung Anthracotherium Cuvier und Versuch einer natürlichen Klassification der fossilen Huftthiere, 1876), O hraniciach medzi jurskými a kriedovými útvarmi (O granicach meždu jurskoj i melovoj formacijami, 1877).