eskimácko-aleutské jazyky

eskimácko-aleutské jazyky, eskaleutské jazyky, aj inuitsko-unanganské jazyky — geneticky izolovaná rodina jazykov formálne zaraďovaná do paleoázijského jazykového spoločenstva. Eskimácko-aleutské jazyky sú rozšírené od Čukotky na západe cez Beringov ostrov v Beringovom prielive, Aljašku vrátane Aleutských ostrovov a cez sever Kanady až po Grónsko. Počet používateľov eskimácko-aleutských jazykov sa odhaduje na necelých 100-tis., z toho iba 616 hovorí aleutskými nárečiami aleutského jazyka. Eskimácko-aleutské jazyky sú aglutinujúco-polysyntetické; pôvodne mali podobnú fonetiku i všeobecné črty gramatickej stavby a slovnej zásoby. Sú to síce príbuzné, ale navzájom nezrozumiteľné jazyky. Pôvodne blízka príbuznosť jazykov tejto rodiny sa rozpadla v priebehu historického vývinu (usádzanie sa na izolovaných prímorských územiach a ostrovoch). V súčasnosti jestvujú medzi dvoma vetvami značné rozdiely v slovnej zásobe, sčasti aj v gramatike.