Hutuovia

Hutuovia, vlastným menom Hutu, Bahutu, Abahutu — bantuská etnická skupina tvoriaca väčšinu obyvateľstva Rwandy a Burundi. Z celkového počtu 11 mil. obyvateľov Rwandy tvoria 85 % (2012) a z celkového počtu 10 mil. obyvateľov Burundi 80 % (2008). Žijú i v Konžskej demokratickej republike, Ugande, Tanzánii, Keni a Holandsku; spolu asi 18 mil. (2016). Sú kresťania (prevažne rímski katolíci). Hovoria bantuskými jazykmi, v Rwande rwandčinou (kinyarwanda) a v Burundi rundčinou (kirundi), v rôznej miere ovládajú aj francúzštinu, angličtinu a swahilčinu. Ich tradičným spôsobom obživy je chov dobytka a pestovanie kukurice a prosa.

Do regiónu jazier Východoafrickej priekopovej prepadliny pôvodne osídleného Pygmejmi (Twa) prišli Hutuovia pravdepodobne z Čadu v 1. stor. n. l. Boli poľnohospodári organizovaní v patrilineárnych rodoch. Vytvorili niekoľko malých kráľovstiev a na tomto území dominovali až do 15. stor., keď na ich územie začali z Etiópie prenikať nilótski Tutsiovia, ktorí ich pomerne rýchlo ovládli. Tutsiovia sa od Hutuov odlišovali len niektorými fyzickými znakmi, predovšetkým výrazne vyššou postavou, ktorá je typická pre väčšinu nilótskych kmeňov východnej Afriky. Keďže boli menšinovým etnikom, čoskoro sa jazykovo asimilovali. Odlišnosti medzi obidvoma etnikami sa čiastočne zmenšovali aj uzatváraním zmiešaných manželstiev. Tutsiovia však zostali vládnucou vrstvou. Hutuov využívali ako lénnych roľníkov (boli povinní odvádzať dane kráľovi, ktorý bol vlastníkom všetkej pôdy) a pastierov. Táto štruktúra hierarchizovaných spoločenských tried, v ktorých mali Hutuovia nižší sociálny a politický status ako Tutsiovia, zostala zachovaná i počas koloniálnej správy (1890 – 1916 Nemecko, 1916 – 62 Belgicko). Sociálna mobilita však bola možná až do roku 1933, keď Belgičania zaviedli pasy, v ktorých bola vyznačená etnická identita na rasovom základe, čím sa fakticky zvrátil proces smerujúci k stieraniu rozdielov medzi obidvoma etnikami. Konflikty medzi nimi (→ Rundiovia, → Rwandovia) narastali a boj Hutuov za rovnoprávnosť pokračoval aj po získaní nezávislosti (1962) a vzniku dvoch samostatných štátov Rwanda a Burundi. Napätie nakoniec vyústilo do jednej z najväčších genocíd 20. stor., do tzv. rwandskej genocídy, keď na jar 1994 po zavraždení hutuských prezidentov Rwandy (Juvénala Habyarimanu, *1937, †1994) a Burundi (Cypriena Ntaryamiru, *1955, †1994) neznámymi útočníkmi militantné jednotky Hutuov napadli a vyvraždili viac ako milión Tutsiov a umiernených Hutuov (→ Rwanda, Dejiny).