koronálny lúč
koronálny lúč — útvar v bielej koróne, ktorý vzniká rozptylom žiarenia fotosféry na voľných elektrónoch a ktorého elektrónová hustota je rádovo 10-krát väčšia ako hustota okolia. Rozlišujú sa polárne lúče, dlhé tenké útvary so šírkou okolo 20-tis. km vychádzajúce zo slnečného povrchu (najlepšie sú pozorovateľné v polárnych koronálnych dierach), a prilbicovité lúče, ktoré majú v základni šírku niekoľko desaťtisíc kilometrov, s výškou (resp. so vzdialenosťou od Slnka) sa zužujú (vo výške okolo 200-tis. km majú šírku len okolo 20-tis. km) a ich tvar pripomína prilbicu. V základni prilbicovitých lúčov sa nachádza pokojná protuberancia, nad ktorou je tmavšia oblasť (koronálna dutina) a nad ňou systém jasných koronálnych slučiek. V maxime cyklu slnečnej aktivity sú koronálne lúče pozorovateľné takmer okolo celého disku Slnka, v období minima slnečnej aktivity len v okolí rovníka. Koronálne lúče sú zdrojom pomalej zložky častíc do slnečného vetra (rýchlosť okolo 400 km/s).