kozmická stanica
kozmická stanica — umelé kozmické teleso na obežnej dráhe okolo Zeme (vo výške okolo 400 km) určené na pobyty (dni, týždne, mesiace) ľudskej posádky. Cieľom pobytov na kozmickej stanici je vedecký a technologický výskum v podmienkach beztiaže a výskum vplyvu dlhodobého pobytu vo vesmíre na ľudský organizmus. Kozmická stanica sa skladá z viacerých modulov (dielov) zabezpečujúcich plnenie jej funkcií (pobyt kozmonautov, pozorovania, vedecký výskum) a spravidla je budovaná postupne. Je konštruovaná na možnosť pripojenia nových modulov pilotovaných (na dopravenie a odvoz posádok, novšie aj prípadných vesmírnych turistov) a nákladných (dopravenie a odvoz materiálu a prístrojov rôzneho druhu) kozmických lodí. Jej zásobovanie elektrickou energiou zabezpečujú slnečné kolektory. Po ukončení činnosti sa zvyčajne nasmeruje do zemskej atmosféry, kde zhorí.
Kozmické stanice na obežnej dráhe okolo Zeme do roku 2020 vybudovali bývalý Sovietsky zväz (resp. Rusko; séria 7 staníc Saľut, z ktorých prvá bola vypustená 1971 a posledná, Saľut 7, bola v prevádzke 1982 – 91, najdlhší pobyt 237 dní; stanica Mir, v prevádzke 1986 – 2001, obývalo ju 125 kozmonautov a návštevníkov, najdlhší pobyt 437 dní a 18 h), USA (stanica Skylab, v prevádzke 1973 – 79, obývalo ju 9 amerických kozmonautov, najdlhší pobyt 84 dní) a Čína (dve stanice Tchien-kung, Tiangong; Tchien-kung 1, v prevádzke 2011 – 16, dve trojčlenné posádky; Tchien-kung 2, v prevádzke 2016 – 19, jedna dvojčlenná posádka, dĺžka pobytu 30 dní). Od roku 2000 (začiatok budovania 1998) je trvalo obývaná Medzinárodná kozmická stanica ISS, ktorá je spoločným projektom kozmických agentúr USA, Ruska, Japonska, Kanady a Európskej kozmickej agentúry (ESA). Do decembra 2020 sa tam vystriedalo 64 posádok, spolu 83 kozmických lodí z 10 krajín vrátane dvoch posádok prvej súkromnej kozmickej lode s ľudskou posádkou SpaceX Demo-2 (30. máj – 2. august 2020) a SpaceX Crew-1 (16. november 2020 – máj 2021); najdlhší pobyt 340 dní, 8 h a 42 min. Predpokladá sa, že v budúcnosti budú kozmické stanice umiestnené nielen na obežnej dráhe okolo Zeme, ale aj okolo Mesiaca a budú využívané aj ako základne na lety v rámci slnečnej sústavy (napr. k Marsu).