kračun

kračun — na východnom Slovensku vianočné obradové pečivo (aj kračúnik, polazník; chlieb alebo koláč, pôvodne nekysnutý chlieb v tvare placky; → obradové jedlo).

Do cesta na kračun sa pridávali rôzne prísady, najmä zrná obilnín a strukovín, ľanové a konopné semená, mak, cesnak, petržlenová vňať, šípky, ale aj posvätené byliny, oblátky a svätená voda. Po vytvarovaní kračuna sa v jeho strede urobila jamka, do ktorej sa nakvapkal med (v niektorých oblastiach sa tam vložila celá fľaštička s medom, ktorý sa po upečení používal na liečebné účely), navrchu sa potrel vajíčkom a cukrovou vodou. Zo všetkých druhov vianočného pečiva sa piekol ako prvý.

V okolí Trebišova a Humenného sa zvykli piecť štyri kračuny, ktoré sa kládli na rohy vianočného stola. Kračun sa podával ešte pred začiatkom štedrej večere (niekde až na Nový rok, resp. na Troch kráľov, t. j. na Zjavenie Pána). Podľa poverových predstáv mal magické vlastnosti, ktoré zabezpečovali zdravie a prosperitu rodine i domácim zvieratám, ochranu pred zlými silami, hmotný blahobyt a dobrú úrodu tých plodín, ktoré sa doň pridali. Magický účinok mali umocniť úkony, ktoré sa s ním robili v priebehu jeho prípravy i pred jeho položením na stôl (jeho obradné gúľanie po podlahe a veštba budúcej úrody z neho, jeho ukladanie na štedrovečerný stôl na vrstvu obilných zŕn alebo na peniaze). Plodiny pridávané do kračuna sa pokladali za sakrálne a odkladali sa do budúcoročných siatin.

Začiatkom 20. stor. sa pridaním ďalších surovín a zmenou technológie prípravy zjemnila chuť kračuna a zmenil sa jeho tvar. V niektorých obciach sa pod názvom kračun začal piecť biely vianočný chlieb, v iných biely podlhovastý, okrúhly alebo pletený koláč. V súčasnosti sa kračun tvarom ani technikou prípravy neodlišuje od obvyklého chleba; stratil síce pôvodnú symboliku prosperity, uchoval si však funkciu dominantného symbolu Štedrého večera (v niektorých oblastiach sa na označenie Štedrého večera zachoval názov Kračún).