Kovács, Miklós
Miklós Kovács
Kovács [-váč], Miklós, vlastným menom Mór Kóczán, aj Móric Koczán, 8. 1. 1885 Kocs, župa Komárom-Esztergom – 30. 7. 1972 Göd, župa Pest — maďarský a československý atlét (hod oštepom) a reformovaný farár. Vyštudoval teológiu v Pápe a Budapešti, do roku 1914 pôsobil ako pomocný farár v obci Diósjenő (dnes v Maďarsku) a v Zlatnej na Ostrove, 1914 – 47 pastor v Čiližskej Radvani. Po odsunutí do Maďarska (1947) farár v obci Szeremle v južnom Maďarsku a od 1955 v Alsógöde (dnes súčasť Gödu, župa Pest).
Popri pastoračnej službe rozvíjal aj športovú kariéru, v roku 1912 začal používať pseudonym Kovács (spočiatku sa obával negatívnych reakcií cirkvi na svoju športovú činnosť). Člen športových klubov BTC Budapešť, FTC Budapešť, PTE Bratislava a AC Sparta Praha. Štartoval na troch LOH: 1908 a 1912 (získal bronzovú medailu v hode oštepom) ako reprezentant Uhorska, 1924 Československa; súťažil aj v hode diskom (nebol úspešný). Jediný olympionik z územia dnešného Slovenska, ktorý reprezentoval Uhorsko a po roku 1918 i Československo. Päťnásobný majster Uhorska v hode oštepom (1911, 1912, 1913, 1914, 1918). Držiteľ neoficiálnych svetových rekordov v hode oštepom, ktoré vytvoril v roku 1910 v Budapešti (57,98 m) a v roku 1911 v Bratislave (60,64 m), niekoľkonásobný držiteľ československého rekordu (1923 – 25, najlepší výkon 55,35 m). Po ukončení aktívnej športovej kariéry (1926) tréner a rozhodca. V roku 2013 uvedený do Siene slávy slovenskej atletiky.