Košický vládny program
Košický vládny program, KVP, plný názov Program československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov — program československej vlády na čele so Z. Fierlingerom (nástupnícka vláda exilových vlád v Londýne; → dočasné štátne zriadenie ČSR) vyhlásený 5. apríla 1945 v Košiciach po jej vymenovaní (4. apríla) prezidentom E. Benešom na oslobodenom území Slovenska (činnosť ukončila 6. novembra 1945). Program vzišiel z moskovských rokovaní predstaviteľov exilových politických strán a delegácie Slovenskej národnej rady (SNR) 22. – 29. marca 1945. Základom týchto rokovaní bol návrh predložený moskovským vedením KSČ, ktorý zástupcovia nekomunistickej časti londýnskeho exilu (Československá strana lidová, Československá strana národně socialistická, Československá sociálně demokratická strana dělnická) akceptovali. KVP pozostával zo 16 kapitol, okrem deklarovania maximálnej snahy vlády pomáhať Červenej armáde pri oslobodzovaní územia Československa a zabezpečiť budovanie československej armády podľa sovietskeho vzoru (jej základom sa mal stať Prvý československý armádny zbor v ZSSR) určoval predovšetkým smerovanie povojnového hospodárskeho, spoločenského a politického vývoja. Nová vláda je v ňom charakterizovaná ako vláda širokého Národného frontu Čechov a Slovákov tvorená predstaviteľmi všetkých zložiek, ktoré v zahraničí i doma viedli národnooslobodzovací zápas, pričom sa konštatuje jej dočasný charakter (do konania slobodných volieb). Koncepciou Národného frontu bol položený základ ľudovodemokratického politického systému Československa, ktorý sa odlišoval od predvojnovej, parlamentnej demokracie. Ciele programu: podpora obnovy vojnou zničeného hospodárstva, obmedzenie súkromného vlastníctva, potrestanie okupantov, zradcov a kolaborantov (Čechov, Slovákov, Maďarov a Nemcov s výnimkou maďarských a nemeckých antifašistov), zabavenie ich majetku s uvalením národnej správy a zákaz ich politických strán (fašistických strán, agrárnej strany Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – HSĽS), uskutočnenie pozemkovej reformy, očista verejného života (škôl, divadiel, knižníc, tlače, rozhlasu, filmu) od fašistickej ideológie a posilnenie jeho slovanskej orientácie, odsun Nemcov a Maďarov z územia Československa (súčasne zrušenie ich československého občianstva), orientácia na Sovietsky zväz v oblasti zahraničnej, brannej a bezpečnostnej politiky, riešenie otázky Zakarpatskej Ukrajiny podľa vôle jej obyvateľov. Najviac diskusií sa na moskovských rokovaniach viedlo o šiestej kapitole týkajúcej sa vzťahu Čechov a Slovákov. V záverečnej formulácii KVP boli potvrdené rovnoprávnosť českého a slovenského národa i postavenie SNR ako nositeľky národnej suverenity a vládnej i výkonnej moci na Slovensku. Otázka rozdelenia kompetencií medzi ústrednú vládu a SNR bola odložená na neskoršie obdobie (KVP fakticky predznamenal budúce asymetrické štátoprávne usporiadanie Československa).