korida

Text hesla

korida [špan.], aj býčie zápasy — tradičný obradný zápas s býkmi, v ktorom zápasníci s býkmi – toreadori (torerovia, špan. toreros; aj matadori), obradným spôsobom pred publikom zabodávajú do býka kopije a na záver ho mečom usmrtia. Korida je rozšírená najmä v Španielsku, ale aj v Portugalsku, južnom Francúzsku a v niekoľkých štátoch Latinskej Ameriky. O jej vzniku v Španielsku existuje viacero hypotéz. Podľa hypotézy o rímskom pôvode (16. – 17. stor.) Španieli iba napodobnili gladiátorské súboje s divými zvieratami v antickom Ríme, podľa hypotézy o arabskom pôvode (18. stor.) tento rituál vznikol na španielskom území v období nadvlády Maurov na Pyrenejskom polostrove, keď prvé býčie zápasy boli prejavom loveckej zručnosti a zároveň rytierskej cti; v období → reconquisty slúžili súboje s býkmi ako tréning na boj s Maurmi. Hypotéza o autochtónnom vzniku býčích zápasov na území Španielska, ktorých korene siahajú do praveku, sa opiera o veľký počet nástenných jaskynných malieb a zobrazení býkov poukazujúcich na existenciu kultu býka na území Španielska ešte pred vznikom najstarších civilizácií. Býčie zápasy majú v Španielsku stáročnú tradíciu a väčšinou sú spojené s oslavou kresťanských sviatkov a s miestnymi tradičnými slávnosťami. Najstaršie záznamy o koride na území Španielska (1080 v Ávile, 1107 vo Varei) sa vzťahujú na svadobné rituály. Okrem svadieb bol beh býkov (correr a los toros) súčasťou korunovácií, krstov, osláv víťazstiev v bitkách, pohrebných obradov, obradov kanonizácie svätých a i. Tento rituál vykonávali šľachtici na koňoch, ktorí na býka útočili, prenasledovali ho a zabodávali doň oštepy. Od začiatku 18. stor. sa šľachta prestala o býčie zápasy zaujímať a novými aktérmi koridy sa stali predstavitelia nižších spoločenských vrstiev. Proti býkom už nebojovali na koňoch, ale ako peší zápasníci, čím sa korida v 18. stor. sformovala do dnešnej podoby. Za vlády Karola III. sa rozšírila výstavba arén na býčie zápasy podľa vzoru rímskych amfiteátrov, začalo sa aj s chovom špeciálnych plemien býkov (toros bravos = bojové býky). Prvá moderná korida sa konala v roku 1726 v Madride. Zakladateľom prvej dynastie zápasníkov s býkmi bol Francisco Romero (*1700, †1763), za tvorcov súčasnej podoby koridy sú pokladaní Joaquín Rodríguez, prezývaný Costillares (*1743, †1800), a v 30. rokoch 19. stor. Francisco Montes Reina, prezývaný Paquiro (*1805, †1851), ktorí zápas s býkom premenili skôr na umenie, v ktorom sa spája riziko s krásou súboja.

Býčie arény (plaza de toros) – miesta konania býčích zápasov, sa delia na permanentné (určené špeciálne na býčie zápasy), nepermanentné (určené nielen na ne) a prenosné. Každá aréna je otvoreným amfiteátrom s kruhovým pôdorysom, ktorý sa skladá z troch hlavných priestorov. Kruhový priestor uprostred amfiteátra určený na zápas (ruedo) je plocha pokrytá pieskom, po ktorej obvode stojí drevená červená bariéra (barrera). Za ňou je po celom obvode úzky pruh (tzv. ulička, callejón), ktorý oddeľuje bariéru od prvého radu sedadiel v hľadisku, je zákulisím koridy a nachádzajú sa tam matadori čakajúci na svoje vystúpenie, ich pomocníci, lekári, veterinári a ďalší účastníci zápasu. Tretím priestorom je hľadisko so stupňovito usporiadanými radmi sedadiel.

Počas jedného predstavenia klasickej formy koridy zvyčajne účinkujú traja matadori, ktorí zabíjajú šesť býkov (každý dvoch). Na zápase s jedným býkom, ktorý trvá asi 20 minút a má 3 časti (tercios), sa zúčastňuje 6 torerov (torero je akýkoľvek profesionálny zápasník s býkmi): dvaja pikadori (picadores) na koňoch vyzbrojení pikami (varas), traja peší banderiléri (banderilleros) s banderilami (asi 70 cm dlhými oštepmi s harpúnovitým hrotom so spätnými háčikmi) ozdobenými zvinutými farebnými papierovými stuhami (bandera = vlajka, odtiaľ názov) a jeden matador (matador de toros) vybavený muletou (červená plachta, ktorá slúži na vyprovokovanie býka na útok) a mečom. Po vpustení vydráždeného býka do arény v úvodnej časti (tercio de varas) matador najskôr pozoruje reakcie býka a testuje jeho vlastnosti pomocou dráždenia plášťom fuksiovo-žltej farby (capote de brega), pričom mu môžu asistovať jeho pomocníci (peones). Vzápätí nastúpia dvaja pikadori na koňoch, ktorých úlohou je pikou zasadiť býkovi niekoľko rán do oblasti chrbtového hrbu, aby vyskúšali jeho bojovnosť a vysilili ho tým, že začne krvácať. V druhej časti (tercio de banderillas) sa peší banderiléri obradným spôsobom priblížia k býkovi a zabodávajú doň banderily (celkove 6), ktorých sa býk pre spätné háčiky nedokáže striasť; bolesť a hluk do seba narážajúcich banderíl zabodnutých na jeho chrbte privádzajú býka do zúrivosti a zároveň ho oslabujú. V tretej, najdôležitejšej časti (tercio de muerte) prichádza matador v typickom kostýme bohato ozdobenom flitrami a prešívanom zlatými, striebornými alebo čiernymi gagátovými niťami (traje de luces = oblek leskov, žiarivý oblek), ktorý je popri býkovi hlavným aktérom koridy a v aréne s ním zostane nakoniec sám. Muletou ho provokuje na útok a zároveň útok pomocou mulety nasmerúva mimo svojho tela, pričom predvádza rôzne pohybové, takmer tanečné figúry a manévre. Postupne muletou prinúti býka čo najväčšmi znížiť polohu hlavy, aby mu mohol vraziť meč do priestoru medzi lopatkami, a pretnúť tak aortu alebo priamo zasiahnuť srdce. Ak sa mu to nepodarí na prvýkrát a bodnutie nie je smrteľné, matador si vyslúži piskot publika a nasledujú ďalšie bodnutia mečom. V prípade neúspechu matador donúti býka skloniť hlavu až po zem a spredu mu vrazí špeciálny meč (s ostrím v tvare kríža) do krku v mieste medzi lebkou a prvým stavcom (descabello). Finálnu ranu z milosti zasadí pomocník (puntillero) špeciálnou dýkou (puntilla). Prezident koridy môže výnimočne dlho odolávajúcemu býkovi ešte pred smrteľnou ranou udeliť milosť (indulto), čím ho ušetrí od smrti a vráti na pastviny. Ak býk matadora zraní, ihneď nastúpi ďalší matador (býk teda nemôže zvíťaziť). Publikum oceňuje predstavenie spontánnymi prejavmi (súhlasné mávanie vreckovkami alebo nesúhlasný piskot, najvyšším ocenením je vynesenie matadora z arény na pleciach divákov).

V Španielsku existujú aj iné formy býčích predstavení, ktoré sa uskutočňujú napríklad v uliciach miest. V meste Tordesillas prebiehali do 2016 slávnosti nazývané toro de la vega, počas ktorých bol býk prenasledovaný jazdcami, ktorí sa ho kopijami snažili oslabiť a dohnať na otvorenú lúku, kde bol usmrtený kopijníkmi na koňoch. Známou formou amatérskych býčích predstavení sú behy pred býkmi (encierros), z ktorých najslávnejšie sa konajú v Pamplone na sviatok sv. Fermína. Počas týchto behov je na vytýčenej trase historickým centrom mesta v dĺžke 850 m vypustených 6 býkov, ktorých provokujú bežci oblečení v bielom tričku s červenou šatkou na krku a s červeným opaskom (faja roja). Rôzne druhy býčích zápasov sa konajú aj v iných častiach sveta, okrem Portugalska, južného Francúzska a štátov Latinskej Ameriky aj v južnej Indii a v Afrike (ostrov Pemba). Súboje dvoch býkov sa konajú vo Vietname, v Thajsku, Ománe či na japonskom ostrove Okinava, tieto býčie predstavenia však majú iný pôvod a tradíciu ako španielska korida, podobne aj zápasy kráv vo Švajčiarsku. V niektorých krajinách, resp. v oblastiach, je korida pokladaná za týranie zvierat, a preto je zakázaná. Korida inšpirovala viacero umelcov a bolo vytvorených viacero výtvarných, literárnych a hudobných diel s touto tematikou, býčí zápas symbolicky znázorňuje aj tanec pasodoble.

Text hesla

korida [špan.], aj býčie zápasy — tradičný obradný zápas s býkmi, v ktorom zápasníci s býkmi – toreadori (torerovia, špan. toreros; aj matadori), obradným spôsobom pred publikom zabodávajú do býka kopije a na záver ho mečom usmrtia. Korida je rozšírená najmä v Španielsku, ale aj v Portugalsku, južnom Francúzsku a v niekoľkých štátoch Latinskej Ameriky. O jej vzniku v Španielsku existuje viacero hypotéz. Podľa hypotézy o rímskom pôvode (16. – 17. stor.) Španieli iba napodobnili gladiátorské súboje s divými zvieratami v antickom Ríme, podľa hypotézy o arabskom pôvode (18. stor.) tento rituál vznikol na španielskom území v období nadvlády Maurov na Pyrenejskom polostrove, keď prvé býčie zápasy boli prejavom loveckej zručnosti a zároveň rytierskej cti; v období → reconquisty slúžili súboje s býkmi ako tréning na boj s Maurmi. Hypotéza o autochtónnom vzniku býčích zápasov na území Španielska, ktorých korene siahajú do praveku, sa opiera o veľký počet nástenných jaskynných malieb a zobrazení býkov poukazujúcich na existenciu kultu býka na území Španielska ešte pred vznikom najstarších civilizácií. Býčie zápasy majú v Španielsku stáročnú tradíciu a väčšinou sú spojené s oslavou kresťanských sviatkov a s miestnymi tradičnými slávnosťami. Najstaršie záznamy o koride na území Španielska (1080 v Ávile, 1107 vo Varei) sa vzťahujú na svadobné rituály. Okrem svadieb bol beh býkov (correr a los toros) súčasťou korunovácií, krstov, osláv víťazstiev v bitkách, pohrebných obradov, obradov kanonizácie svätých a i. Tento rituál vykonávali šľachtici na koňoch, ktorí na býka útočili, prenasledovali ho a zabodávali doň oštepy. Od začiatku 18. stor. sa šľachta prestala o býčie zápasy zaujímať a novými aktérmi koridy sa stali predstavitelia nižších spoločenských vrstiev. Proti býkom už nebojovali na koňoch, ale ako peší zápasníci, čím sa korida v 18. stor. sformovala do dnešnej podoby. Za vlády Karola III. sa rozšírila výstavba arén na býčie zápasy podľa vzoru rímskych amfiteátrov, začalo sa aj s chovom špeciálnych plemien býkov (toros bravos = bojové býky). Prvá moderná korida sa konala v roku 1726 v Madride. Zakladateľom prvej dynastie zápasníkov s býkmi bol Francisco Romero (*1700, †1763), za tvorcov súčasnej podoby koridy sú pokladaní Joaquín Rodríguez, prezývaný Costillares (*1743, †1800), a v 30. rokoch 19. stor. Francisco Montes Reina, prezývaný Paquiro (*1805, †1851), ktorí zápas s býkom premenili skôr na umenie, v ktorom sa spája riziko s krásou súboja.

Býčie arény (plaza de toros) – miesta konania býčích zápasov, sa delia na permanentné (určené špeciálne na býčie zápasy), nepermanentné (určené nielen na ne) a prenosné. Každá aréna je otvoreným amfiteátrom s kruhovým pôdorysom, ktorý sa skladá z troch hlavných priestorov. Kruhový priestor uprostred amfiteátra určený na zápas (ruedo) je plocha pokrytá pieskom, po ktorej obvode stojí drevená červená bariéra (barrera). Za ňou je po celom obvode úzky pruh (tzv. ulička, callejón), ktorý oddeľuje bariéru od prvého radu sedadiel v hľadisku, je zákulisím koridy a nachádzajú sa tam matadori čakajúci na svoje vystúpenie, ich pomocníci, lekári, veterinári a ďalší účastníci zápasu. Tretím priestorom je hľadisko so stupňovito usporiadanými radmi sedadiel.

Počas jedného predstavenia klasickej formy koridy zvyčajne účinkujú traja matadori, ktorí zabíjajú šesť býkov (každý dvoch). Na zápase s jedným býkom, ktorý trvá asi 20 minút a má 3 časti (tercios), sa zúčastňuje 6 torerov (torero je akýkoľvek profesionálny zápasník s býkmi): dvaja pikadori (picadores) na koňoch vyzbrojení pikami (varas), traja peší banderiléri (banderilleros) s banderilami (asi 70 cm dlhými oštepmi s harpúnovitým hrotom so spätnými háčikmi) ozdobenými zvinutými farebnými papierovými stuhami (bandera = vlajka, odtiaľ názov) a jeden matador (matador de toros) vybavený muletou (červená plachta, ktorá slúži na vyprovokovanie býka na útok) a mečom. Po vpustení vydráždeného býka do arény v úvodnej časti (tercio de varas) matador najskôr pozoruje reakcie býka a testuje jeho vlastnosti pomocou dráždenia plášťom fuksiovo-žltej farby (capote de brega), pričom mu môžu asistovať jeho pomocníci (peones). Vzápätí nastúpia dvaja pikadori na koňoch, ktorých úlohou je pikou zasadiť býkovi niekoľko rán do oblasti chrbtového hrbu, aby vyskúšali jeho bojovnosť a vysilili ho tým, že začne krvácať. V druhej časti (tercio de banderillas) sa peší banderiléri obradným spôsobom priblížia k býkovi a zabodávajú doň banderily (celkove 6), ktorých sa býk pre spätné háčiky nedokáže striasť; bolesť a hluk do seba narážajúcich banderíl zabodnutých na jeho chrbte privádzajú býka do zúrivosti a zároveň ho oslabujú. V tretej, najdôležitejšej časti (tercio de muerte) prichádza matador v typickom kostýme bohato ozdobenom flitrami a prešívanom zlatými, striebornými alebo čiernymi gagátovými niťami (traje de luces = oblek leskov, žiarivý oblek), ktorý je popri býkovi hlavným aktérom koridy a v aréne s ním zostane nakoniec sám. Muletou ho provokuje na útok a zároveň útok pomocou mulety nasmerúva mimo svojho tela, pričom predvádza rôzne pohybové, takmer tanečné figúry a manévre. Postupne muletou prinúti býka čo najväčšmi znížiť polohu hlavy, aby mu mohol vraziť meč do priestoru medzi lopatkami, a pretnúť tak aortu alebo priamo zasiahnuť srdce. Ak sa mu to nepodarí na prvýkrát a bodnutie nie je smrteľné, matador si vyslúži piskot publika a nasledujú ďalšie bodnutia mečom. V prípade neúspechu matador donúti býka skloniť hlavu až po zem a spredu mu vrazí špeciálny meč (s ostrím v tvare kríža) do krku v mieste medzi lebkou a prvým stavcom (descabello). Finálnu ranu z milosti zasadí pomocník (puntillero) špeciálnou dýkou (puntilla). Prezident koridy môže výnimočne dlho odolávajúcemu býkovi ešte pred smrteľnou ranou udeliť milosť (indulto), čím ho ušetrí od smrti a vráti na pastviny. Ak býk matadora zraní, ihneď nastúpi ďalší matador (býk teda nemôže zvíťaziť). Publikum oceňuje predstavenie spontánnymi prejavmi (súhlasné mávanie vreckovkami alebo nesúhlasný piskot, najvyšším ocenením je vynesenie matadora z arény na pleciach divákov).

V Španielsku existujú aj iné formy býčích predstavení, ktoré sa uskutočňujú napríklad v uliciach miest. V meste Tordesillas prebiehali do 2016 slávnosti nazývané toro de la vega, počas ktorých bol býk prenasledovaný jazdcami, ktorí sa ho kopijami snažili oslabiť a dohnať na otvorenú lúku, kde bol usmrtený kopijníkmi na koňoch. Známou formou amatérskych býčích predstavení sú behy pred býkmi (encierros), z ktorých najslávnejšie sa konajú v Pamplone na sviatok sv. Fermína. Počas týchto behov je na vytýčenej trase historickým centrom mesta v dĺžke 850 m vypustených 6 býkov, ktorých provokujú bežci oblečení v bielom tričku s červenou šatkou na krku a s červeným opaskom (faja roja). Rôzne druhy býčích zápasov sa konajú aj v iných častiach sveta, okrem Portugalska, južného Francúzska a štátov Latinskej Ameriky aj v južnej Indii a v Afrike (ostrov Pemba). Súboje dvoch býkov sa konajú vo Vietname, v Thajsku, Ománe či na japonskom ostrove Okinava, tieto býčie predstavenia však majú iný pôvod a tradíciu ako španielska korida, podobne aj zápasy kráv vo Švajčiarsku. V niektorých krajinách, resp. v oblastiach, je korida pokladaná za týranie zvierat, a preto je zakázaná. Korida inšpirovala viacero umelcov a bolo vytvorených viacero výtvarných, literárnych a hudobných diel s touto tematikou, býčí zápas symbolicky znázorňuje aj tanec pasodoble.

Zverejnené 11. marca 2022.

Korida [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-26]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/korida