koprocesor

koprocesor [lat.] — špecializovaný procesor, ktorý rozširuje súbor inštrukcií centrálneho procesora počítača alebo na základe jeho požiadavky samostatne spracúva istý typ dát. Koprocesor v obidvoch prípadoch odbremeňuje centrálny procesor a môže výrazne urýchliť vykonávanie programu. Napr. aritmetický koprocesor, ktorý sa používal v počítačoch vybavených procesormi Intel 486 a staršími, dopĺňal súbor inštrukcií centrálneho procesora o inštrukcie na spracovanie čísel s pohyblivou rádovou čiarkou. Ak ním nebol počítač vybavený, výpočty s číslami s pohyblivou rádovou čiarkou vykonával podprogram, čo bolo mnohokrát pomalšie. Typickým predstaviteľom koprocesora určeného na spracovanie špeciálneho typu dát je grafický procesor, ktorý je vybavený vlastnou pamäťou, môže samostatne načítavať a ukladať dáta z hlavnej pamäte počítača a do nej a môže byť programovateľný. Koprocesory sa využívajú aj na spracovanie diskrétnych signálov (→ signálový procesor), na šifrovanie a ukladanie šifrovacích kľúčov, na spracovanie zvuku, digitalizáciu videa (→ digitalizácia obrazu) a i.