Kopáň

Kopáň, aj Cupan, Kupan, maď. Koppány, ? – 997 pri Vespréme — šomodské knieža (župan), člen vedľajšej línie rodu Arpádovcov, podľa Obrázkovej kroniky z 2. polovice 14. stor. syn Zyrinda (aj Zerind Plešatý). Pravdepodobne bol pokrstený – naznačuje to jeho meno Cupan (Kupan), ktoré sa v neskoršom období objavuje aj u cirkevných hodnostárov. Jeho kniežatstvo sa rozprestieralo v Zadunajsku medzi Blatenským jazerom (Balatonom) a Drávou. Kopáň si po smrti veľkokniežaťa (starých) Maďarov Gejzu (997) uplatňoval na základe tradičného seniorátneho princípu nástupnícky nárok na veľkokniežací stolec, ktorý chcel (na základe levirátu) potvrdiť sobášom so Šarlotou, vdovou po Gejzovi a matkou Gejzovho syna Štefana. Gejza však na základe primogenitúry (prvorodenstva) určil za svojho nástupcu svojho syna Štefana (neskorší kráľ Štefan I., 1000 – 1038), ktorému v roku 995 odovzdal údelné kniežatstvo so sídlom v Nitre a ktorý sa po otcovej smrti v roku 997 ujal vlády ako veľkoknieža. Kopáň proti Štefanovi v Zadunajsku povstal, s ďalšími vzbúrencami pustošil a zaberal jeho majetky a obliehal Šarlotino sídlo Vesprém. Štefan vymenoval za hlavného veliteľa svojho vojska švábskeho rytiera Vencelina, k Štefanovým prívržencom patrili aj domáci veľmoži Hunt a Poznan (→ Huntovci-Poznanovci). Kopáň bol v bitke pri Vespréme Štefanovým vojskom porazený a zabitý. Štefan dal jeho telo rozštvrtiť a rozvešať na výstrahu na mestské brány Vesprému, Ostrihomu, Rábu (Győru) a Alba Iulie (dnes v Rumunsku). Zrušil aj Šomodské kniežatstvo a ako komitát ho začlenil do novovznikajúceho Uhorského kráľovstva.