konzervácia koží

konzervácia koží — garbiarska úprava surových koží spomaľujúca účinok baktérií a enzýmov, ktoré hnilobnými a rozkladnými procesmi znižujú ich kvalitu. Konzervácia koží umožňuje ich prepravu na miesto spracovania a vytváranie zásob na plynulú výrobu. Hlavným princípom konzervácie je vytvorenie prostredia, v ktorom rozkladné procesy neprebiehajú. Používa sa viacero spôsobov, a to chladením (kože sa umiestnia do nádob a zasypú ľadom), sušením (napnuté kože sa v tme pri teplote približne 30 °C a vlhkosti do 50 % vystavia dostatočnému prúdeniu vzduchu pod prístreškom alebo v sušiarni; obsah vody sa zníži asi na 20 %), ako aj solením (tuhou kuchynskou soľou NaCl alebo jej roztokom; obsah vody sa zníži na 40 %, pričom soľ zároveň vytvára pre hnilobné baktérie nepriaznivé prostredie). Najčastejšie sa používa solenie nasucho (kože sa naukladajú na seba a presýpajú soľou), pri ktorom sa využíva aj sušenie. Pri použití roztoku soli sa kože namočia na 24 – 48 h do približne 30-percentného roztoku soli, následne sa presolia pevnou soľou a naukladajú na seba. Po vytečení kala (voda, soľ, medzivláknové proteíny) sa kože vyklepú, potom sa skladajú na europalety a prípadne sa posypú soľou, ktorej podiel má byť do 5 %. Pri konzervovaní koží sa používa aj piklovanie, pri ktorom sa pôsobením kyselín (kyselina mravčia, kyselina sírová) kože chemicky konzervujú stabilizáciou proteínov a zároveň sa chemicky pripravia na činenie.