Koloman

Koloman, okolo 1070 – 3. 2. 1116, pochovaný v Székesfehérváre, Maďarsko — uhorský (od 1095) a chorvátsky (od 1102) kráľ z dynastie Arpádovcov, syn Gejzu I. a nemeckej kňažnej Žofie, otec Štefana II. Bol predurčený na cirkevnú kariéru, pravdepodobne pôsobil aj ako klerik. Ušiel do Poľska, keďže jeho strýko, uhorský kráľ Ladislav I., preferoval ako svojho následníka Kolomanovho mladšieho brata Almoša (*okolo 1070, †1129), ktorého v roku 1089 dosadil za správcu Chorvátskeho kráľovstva. Po smrti Ladislava I. v roku 1095 sa Koloman vrátil z poľského exilu do Uhorska, získal uhorskú kráľovskú korunu a Almoš Nitrianske a Biharské údelné kniežatstvo a vzdal sa správy Chorvátska. Na začiatku svojej vlády sa Koloman musel vyrovnať s účastníkmi 1. križiackej výpravy, ktorí od mája 1096 prechádzali vo viacerých skupinách územím Uhorska a plienili ho, významné ozbrojené konflikty sa odohrali napr. pri Nitre. V rámci expanzívnej politiky sa Koloman snažil o ovládnutie Haliče a Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva, v roku 1099 uskutočnil vojenskú výpravu na pomoc kyjevskému veľkokniežaťu Sviatopolkovi II. (Iziaslavičovi, †1113). Najväčším úspechom Kolomanovej zahraničnej politiky bolo ovládnutie Chorvátska a jeho korunovácia za chorvátskeho kráľa 1102, čím vznikla personálna únia medzi Chorvátskom a Uhorskom (do 1918). V prebiehajúcom boji o investitúru bol Koloman prívržencom pápeža, jeho brat stál na strane rímsko-nemeckého cisára Henricha IV. V roku 1105 dal Koloman svojho maloletého syna Štefana korunovať za uhorského kráľa (Štefan II.). Zároveň zbavil Almoša správy Nitrianskeho a Biharského údelného kniežatstva, čím inštitúcia údelného kniežatstva definitívne zanikla. Almošove snahy o získanie uhorskej koruny vyvrcholili žiadosťou o intervenciu u rímsko-nemeckého kráľa Henricha V., ktorý v roku 1108 obliehal Bratislavský hrad a ktorého spojenec, české knieža Svatopluk, plienil juhozápadné Slovensko. Boli vyrabované aj majetky Zoborského kláštora, ktorému Koloman listinami z rokov 1111 a 1113 potvrdil staršie donácie a ohraničil jeho majetky (→ Zoborské listiny). Po odhalení Almošovho sprisahania ho Koloman niekedy medzi rokmi 1113 – 15 spolu s jeho synom Belom (Belo II. Slepý) dal uväzniť a oslepiť. Ku koncu svojej vlády začal Koloman viesť vojnu s Benátkami, počas ktorej zomrel. Po jeho smrti vystúpil s nárokmi na trón jeho údajný syn Boris (z manželstva s Eufémiou, dcérou kyjevskoruského kniežaťa Vladimíra II. Monomacha), ktorý bol považovaný za nemanželského. Kolomanovu vládu charakterizoval rozvoj učenosti a kultúry, odtiaľ má aj prímeno Učený alebo Knihomoľ. Podľa niektorých historikov dal vytvoriť tzv. menšiu Svätoštefanskú legendu (Legenda minor sancti Stephani regis) i ďalšiu Legendu o sv. Štefanovi, ktorú spísal biskup Hartvik. Za vlády Kolomana vznikol okolo 1100 na základe starších zbierok kráľov Štefana I. a Ladislava I. zákonník, ktorý upravoval trestnoprávne, verejnoprávne a hospodárske otázky, a 1116 druhý zákonník, ktorý upravoval predovšetkým hospodárske a národnostné otázky (právne úkony medzi židmi a kresťanmi).