kolky
kolky, kolkársky šport — športová hra, pri ktorej je cieľom zhodiť stanoveným počtom hodov kolkárskou guľou čo najviac z 9 kolkov rozostavených do štvorca na konci kolkárskej dráhy (→ kolkáreň). Kolky sú individuálny neolympijský šport, hoci vo veľkej miere ide o súťaž družstiev. Na Slovensku sa hrajú klasické kolky, ktoré sú najmä v Európe najrozšírenejšie, ďalšími druhmi podľa typu kolkárskej dráhy sú bohle (žľabová dráha) a schere (nožnicová dráha). Základnou jednotkou výkonu v kolkoch je celkový počet zhodených kolkov pri určitom počte hodov. Môžu súťažiť jednotlivci, tandemy, dvojice a družstvá. Pri súťaži jednotlivcov má hráč k dispozícii 120 hodov združených (za sebou) v rámci jedného štartu, rozdelených do štyroch celkov po 30 hodov. Každý celok sa hrá na inej dráhe, pričom sa delí na 15 hodov do tzv. plných (t. j. vždy nanovo do všetkých 9 kolkov) a 15 hodov do tzv. dorážky (hráč po prvom hode do plných zráža ďalšími hodmi kolky, ktoré zostali stáť; po zhodení posledného kolka pokračuje opäť hodom do plného počtu kolkov). Každý zhodený kolok sa ráta za jeden bod. O umiestnení hráča v súťaži rozhoduje celkový dosiahnutý výkon (počet bodov). Ak sú výkony viacerých hráčov rovnaké, rozhoduje o lepšom umiestnení vyšší výkon v dorážke a následne menší počet chybných (prázdnych) hodov. V súťaži jednotlivcov v disciplíne šprint sa hrá vyraďovacím spôsobom hráč proti hráčovi, pričom každý hráč odohrá vo dvoch sériách po 20 hodov (tzv. set). Hráč, ktorý zhodil v sérii vyšší počet kolkov, získava jeden setový bod, hráč, ktorý získa vyšší počet setových bodov, postupuje do ďalšieho kola (pri rovnosti bodov hráči odohrajú rozhodovací hod do plných). Pri súťaži tandemov tvorí tandem dvojica hráčov (aj zmiešaná – muž a žena), ktoré sa v hre pravidelne striedajú. Tandemy hrajú súčasne na susediacich dráhach. Hodnotí sa séria 30 hodov (tzv. set), tandem, ktorý zhodil väčší počet kolkov, získava 1 setový bod, ak je počet zhodených kolkov rovnaký, rozhoduje sa jedným hodom do plných. Pri súťaži dvojíc hrajú všetci hráči súčasne (hráči jednej dvojice na dráhach vedľa seba); o umiestnení rozhoduje celkový dosiahnutý výkon. Pri súťaži družstiev súťažia proti sebe dve šesťčlenné družstvá, pričom vždy hrá proti sebe jeden zástupca z jedného a jeden zástupca z druhého družstva. Víťazný hráč získava bod. Zápas vyhráva družstvo s vyšším počtom bodov, teda nie vždy s vyšším počtom zhodených kolkov.
Kolky patria k najstarším športom, prvé indície o hre podobnej kolkom sú známe už zo starovekého Egypta z obdobia okolo 3500 pred n. l. Všeobecne sa za miesto vzniku kolkov považuje Ázia, odkiaľ sa rozšírili do oblasti dnešného Grécka. Priame písomné svedectvo o hre v kolky pochádza až z 12. stor. z Bavorska (v Rothenburskej kronike). V stredoveku obľuba kolkov rýchlo rástla, pri hostincoch sa zriaďovali kolkárne, hralo sa väčšinou na povrchu z udupanej hliny. Fyzická zdatnosť nebola potrebná, hráči hrali v občianskom odeve, hádzalo sa maximálne 3- až 5-krát v jednom slede. Kolky sa už od stredoveku často zakazovali, pretože pri nich vznikali konflikty pri hre o peniaze (neskôr v USA ako reakcia na zákaz kolkov vznikla v polovici 19. stor. podobná hra bowling). Prvá športová kolkárska organizácia na európskom kontinente vznikla v roku 1885 v Drážďanoch. V roku 1926 bola v Štokholme založená Medzinárodná kolkárska asociácia (International Bowling Association, IBA), ktorá bola v roku 1952 nahradená Medzinárodnou federáciou kolkárov (Fédération internationale des quilleurs, FIQ), v rámci ktorej vznikli v roku 1973 dve sekcie: Svetová kolkárska asociácia (World Ninepin Bowling Association, WNBA) a Svetová bowlingová asociácia (World Tenpin Bowling Association, WTBA). V roku 2014 sa obidve asociácie opäť spojili a vytvorili jednu organizáciu pod novým názvom Svetový bowling (World Bowling).
Na Slovensku vznikla jedna z najstarších kolkární v roku 1872 v Levoči, väčší rozvoj kolkov nastal na prelome 19. a 20. stor., v 20. rokoch 20. stor. sa okrem Bratislavy pestovali kolky aj v ďalších mestách (v Trnave, Trenčíne, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Kežmarku) i na dedinách. Prvá štvordráhová kolkáreň na Slovensku bola postavená v roku 1952 v Žiline, druhá v roku 1954 vo Svite. Neskôr pribudli kolkárne vo Veľkom Šariši (1981), Spišskej Novej Vsi (1981) a Trenčíne (1987). V Československu riadila kolkársky šport od roku 1937 Asociácia československého športu kolkárskeho (kuželkářského). V roku 1941 bol založený Slovenský amatérsky kolkársky zväz, ktorý sa v roku 1946 stal súčasťou Československej asociácie kolkárskeho (kuželkářského) športu (ČAKS), po organizačných zmenách v roku 1957 začlenenej do Československého zväzu telesnej výchovy (ČSZTV), od roku 1990 do zániku Československa (1992) bol vrcholnou organizáciou Československý kolkársky (kuželkářský) zväz (ČSKS). V súčasnosti zabezpečuje rozvoj kolkárskeho športu na Slovensku, ako aj organizovanie súťaží a reprezentáciu Slovenský kolkársky zväz (SKoZ; založený 1990). Súťaže mužov a žien (24 – 49 rokov) sú organizované v rámci 2. ligy, 1. ligy a extraligy. Organizujú sa aj súťaže žiakov (10 – 14 rokov), dorastencov (15 – 18 rokov), juniorov (19 – 23 rokov) a seniorov (nad 60 rokov). Do roku 2014 získali slovenskí kolkári na MS 18 zlatých, 20 strieborných a 24 bronzových medailí. V roku 2006 v Skopje vyhralo Slovensko súťaž národov a Ivan Čech (*1976) získal titul majstra sveta, 2011 sa stal v Tallinne víťazom Svetového pohára a 2014 v Brne majstrom sveta v šprinte. V roku 2010 sa v Skopje stalo družstvo Podbrezovej víťazom svetového pohára a 2011 a 2012 víťazom Ligy majstrov (Bad Langensalza, Nemecko; Celje). V roku 2011 v Sarajeve získalo družstvo dorasteniek titul majsteriek sveta a Slovensko vyhralo súťaž národov, 2012 v Budyšíne získali juniorky titul vicemajsteriek sveta. V roku 2015 sa v Speichersdorfe v Nemecku stala Dominika Jankovičová (*2000) majsterkou sveta v šprinte v kategórii do 18 rokov.