kódovanie reálnych čísel v počítači

kódovanie reálnych čísel v počítači — spôsob reprezentácie reálnych čísel v počítači. Na kódovanie sa používajú dve základné metódy (formáty): kódovanie s pevnou a kódovanie s pohyblivou rádovou čiarkou.

Kódovanie čísel s pevnou rádovou čiarkou (angl. Fixed Point Number System) vychádza z formátov kódovania celých čísel a definuje, koľko bitov čísla predstavuje jeho celočíselnú a koľko zlomkovú časť. Nech binárna postupnosť \(b_{n-1}, b_{n-2},\dots, b_0\) predstavuje (napr.) celé číslo so znamienkom a bola prijatá konvencia, že zlomková časť má \(k\) bitov, najvyššie bity \(b_{n-1}, b_{n-2},\dots, b_{n-k}\) potom predstavujú celočíselnú a bity \(b_{n-k-1},\dots, b_0\) zlomkovú časť čísla;

Kódovanie čísel s pohyblivou rádovou čiarkou (angl. Floating Point Number System, FPNS) umožňuje zapisovať veľmi veľké aj veľmi malé čísla. Využíva tzv. semilogaritmický zápis čísel. Binárna postupnosť reprezentujúca reálne číslo vo formáte FPNS sa delí na 2 základné časti: mantisu a exponent. Prvý bit mantisy je znamienkovým bitom čísla, zvyšok mantisy predstavuje reálne číslo s pevnou rádovou čiarkou, pričom rádová čiarka je umiestnená hneď za znamienkovým bitom mantisy. Exponent je zapísaný buď v tvare celého čísla so znamienkom alebo v excess kóde. Základ, ktorý je umocňovaný na exponent, je definovaný vo formáte implicitne a v zápise čísla sa neuvádza.